Mortalita zveri na cestách – projekt TRANSGREEN

Mortalita zveri na cestách – projekt TRANSGREEN

na koridoroch...

Správa CHKO Kysuce v súčasnosti participuje na dvoch projektoch, ktoré sa zaoberajú mapovaním a monitoringom priechodnosti krajiny pre živočíchy. Projekty TRANSGREEN a CONNECTGREEN sú zamerané na zachovanie konektivity a priechodnosti migračných koridorov zvierat v Karpatoch. Výstavba dopravných komunikácií a zvyšujúca sa intenzita dopravy má dva hlavné negatívne dopady na populácie živočíchov. Tým prvým je samotná mortalita živočíchov, ktorá predstavuje nemalé škody na uhynutých živočíchoch (tzv. spoločenská hodnota chránených druhov živočíchov) a samozrejme škody spôsobené na zdraví človeka a majetku. Tým druhým je strata migračných možností cez krajinu, vplyvom urbanizácie a výstavby líniových stavieb (dopravné komunikácie).

Riešenie danej situácie by nemalo byť len záväzkom voči Európskej únii a platnej legislatíve, ale akýmsi prirodzeným chápaním toho, že naša činnosť musí byť v čase a priestore koordinovaná. Riziká, ktoré by sme prípadnou ľahostajnosťou na seba preberali sú príliš veľké. Strata biologickej diverzity nabrala vo svete prudký spád. Vymieranie druhov a populácii úzko súvisí s človekom a jeho aktivitami. Pre zachovanie priechodnosti krajiny a konektivity chránených území (biokoridorov) pritom netreba veľa. Plánovať územnoplánovaciu dokumentáciu tak, aby rešpektovala požiadavky zachovania biokoridorov je prvoradé. Zároveň je však dôležité jej striktné dodržiavanie v praxi.

Jedným z výstupov projektu TRANSGREEN v územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce bolo i mapovanie mortality na 8 vybraných kolíznych zónach, s celkovou dĺžkou 6530 m. Ide o časti krajiny, kde sú migračné koridory v kolízii s dopravnou infraštruktúrou. Mapovanie bolo realizované počas jedného kalendárneho roka s periódou dvakrát do mesiaca. Celkové mapovacie úsilie trvalo 57 dní.

Výsledky potvrdzujú to, že na kysuckých cestách hynú stavovce zo všetkých tried živočíšnej ríše. Celkovo bolo zaznamenaných 233 uhynutých živočíchov, z toho 50 jedincov obojživelníkov, 20 jedincov plazov, 69 jedincov vtákov a 94 jedincov cicavcov. Celková spoločenská hodnota uhynutých živočíchov bola podľa platných vyhlášok vyčíslená na 39 970 €. Z uvedenej čiastky predstavuje škoda na chránených živočíchoch sumu  34 320 € a škoda na poľovnej zveri 5650 €. Samozrejme, jedna úroveň je v legislatívnom rámci uvedená spoločenská škoda, úroveň druhá, vážnejšia spočíva v systémových dopadoch úhynov na populácie, spoločenstvá a celý ekosystém. Pri predstave že cestná sieť dopravných komunikácii I, II a III triedy na Kysuciach má dokopy niekoľko stoviek kilometrov a zároveň, že intenzita dopravy má stúpajúci trend, netrúfam si ani naznačiť, aká je počas roka skutočná mortalita živočíchov na kysuckých cestách…

Text a foto: RNDr. Peter Drengubiak