Každý z nás si určite pamätá učiteľov, ktorí sa nejakým spôsobom vpísali do pamätí študentov i do tej vašej. Či už v dobrom, ale i v tom zlom. Budeme veriť, že tých krajších spomienok je viac, lebo však „spomienkový optimizmus“. Pre mňa osobne sú poslednými a zároveň „najčerstvejšími“ spomienkami, zážitky z vysokej školy. Práve na mojej „alma mater“ som mal tú možnosť stretnúť človeka, pedagóga a odborníka, ktorého si nesmierne vážim. Pedagógov ktorí vedeli osloviť študentov bolo viac, ale pre mňa osobne bol číslom „1“ Jožko Šteffek. Jeho prednášky prepojené na terénnu poznávačku boli zážitok. Už menej si to užívali niektoré naše spolužiačky, ktoré nie tak celkom pochopili, že „štekle“ a krátke sukne nie sú zrovna vhodným vybavením do kopcov a mokradí. Najradšej som mal jeho rozprávanie o cestách po svete. Ten jeho entuziazmus pre poznávanie a vášeň vo vzťahu k prírode ma oslovili natoľko, že som zoológii podľahol nadobro. Po skončení vysokej školy sa naše väzby na určitý čas prerušili. Preto som, už ako zamestnanec Správy CHKO Kysuce bol nesmierne rád, keď sa k nám dostala žiadosť o sprevádzanie Jožka po lokalitách pri malakologickom výskume na Kysuciach. Opäť som zažil onen pocit, kedy sa môžem niečomu novému priučiť a to v sprievode svojho obľúbeného pedagóga. Ako som neskôr zistil, žiaľ, toto bolo moje posledné stretnutie s ním. Jožko, bol si pre mňa ochranársky a pedagogický vzor. Jeden z mála ľudí, ktorí ovplyvnili cestu, po ktorej teraz kráčam. Vďaka Ti za všetko. Česť Tvojej pamiatke.

Text: Peter Drengubiak

Foto: Zuzana Václavová & Peter Drengubiak