budova Správy CHKO Kysuce

CHKO Kysuce bola vyhlásená 23.5.1984 vyhláškou č. 68/84 Ministerstva kultúry SSR. Iniciatíva príprav k vyhláseniu vzišla z ONV Čadca – odboru kultúry a Kysuckého múzea v Čadci, ktoré v predstihu zabezpečili odborné expertízy územia. Príprava a vyhlásenie pôvodne CHKO Beskydy – Javorníky vychádzala z Koncepcie rozvoja štátnej ochrany prírody schválenej uznesením vlády SSR č. 246/1976.

K poznaniu územia prispel XIII. Tábor ochráncov prírody, ktorý sa konal v Novej Bystrici – Vychylovke v lete 1977 v lokalite terajšieho skanzenu. Na základe odborných výsledkov a odporúčaní bola rozšírená východná časť CHKO oproti pôvodnému návrhu.

Návrhy preventívnych opatrení boli využité pri spracovaní Projektu budovania siete chránených území v Slovenskej socialistickej republike do roku 2000, ktorý spracovalo Ústredie štátnej ochrany prírody /ÚŠOP/ Liptovský Mikuláš – Stredisko rozvoja ochrany prírody Bratislava. Tento projekt schválila vláda SSR  dňa 1.4.1981 uznesením č.98 .

V kapitole veľkoplošne chránených území je uvedená s predbežnou výmerou 60.000 ha a etapou spracovania do roku 1982 aj Chránená krajinná oblasť Beskydy – Javorníky. Cieľom bolo vytvoriť ucelený prírodný komplex s ČSR, kde bola zriadená  výnosom Ministerstva kultúry ČSR z 5.3.1973 CHKO Beskydy.

Projekt CHKO s prehodnotením a doplnením expertíz od roku 1980 odborne pripravil RNDr. Juraj Galvánek a Ing. Július Burkovský zo Slovenského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, stredisko Banská Bystrica /SUPSOP/ a RNDr. Pavol Janáčik z Kysuckého múzea. Názov bol neskôr zmenený názvoslovnou komisiou na Chránená krajinná oblasť Kysuce. Záverečnú etapu prác pred vyhlásením s prehodnotením rozlohy územia v Javorníkoch a Beskydách spracovalo Ústredie štátnej ochrany prírody Liptovský Mikuláš, RNDr. Štefan Homza a kol. Rada ONV odsúhlasila projekt CHKO 28.5.1982 a tento proces bol uzatvorený 23.5.1984, kedy bola Vyhláškou MK SSR 68/1984 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Kysuce o výmere 65 461 ha. Zriadenie Správy CHKO bolo odsúhlasené uznesením pléna ONV Čadca č. 27/1984 z 18.12.1984 a Správa CHKO začala fungovať od roku 1985 v riadení odboru kultúry ONV. Prvým riaditeľom sa stal Ing. Jozef Vrábel.

K dátumu vyhlásenia CHKO boli jej súčasťou aj maloplošne chránené územia, (názov, rok vyhlásenia, meno spracovateľa): 

Veľký Javorník, 1967, RNDr. Ján Darola a kol. na podnet KPS Ostrava

Čierna Lutiša, 1972, RNDr. Ján Darola a kol., návrh Ing. L. Hančinský

Korňanský ropný prameň, 1973, RNDr. Juraj Galvánek

Vychylovské prahy, 1973,  RNDr. Juraj Galvánek

Veľká Rača, 1976, RNDr. Juraj Galvánek a kol., návrh Ing. Milan Greštiak

Zajačkova lúka, 1979, RNDr. Alžbeta Cvachová

Malý Polom, 1981, Ing. Július Burkovský, návrh Ing. Milan Greštiak

Vychylovské skálie, 1983, RNDr. Juraj Galvánek

Klokočovské skálie, 1984, RNDr. Juraj Galvánek a kol., návrh Ing. Haranta

Tieto projektovali a o vyhlásenie sa zaslúžili ešte pracovníci SUPSOP v Bratislave, neskôr Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici.

V nasledujúcich rokoch boli  vyhlásené ďalšie prírodné rezervácie:

Hričovec 30.6.1988, Ing. Július Burkovský

Veľký Polom 23.3.1993, Ing. Jozef Vrábel, Juraj Lepieš diplomant

Javorinka 23.3.1993, Ing. Július Burkovský , návrh Ing. Valentýn Maták

Čertov 23.3.1993, Ing. Jozef Vrábel

Polkova 23.3.1993, Ing. Matejová a kol.

Klubinský potok 24.10.2000, Ing. Matejová a kol., návrh z XIII. TOP

Chránený areál Chmúra 12.9.2001 Ing. Matejová a kol., návrh z XIII. TOP

Na tvorbe a vyhlásení posledných sa už podieľali aj pracovníci Správy CHKO Kysuce. Aj keď sme v počiatočných rokoch boli v priamom riadení odboru kultúry ONV v Čadci, ÚŠOP v Liptovskom Mikuláši bolo pre nás metodicky nadriadenou inštitúciou a neskôr aj zamestnávateľom. V spolupráci so Strediskom rozvoja OP v Bratislave /ÚŠOP – SROP/ bol pre naše územie v roku v roku 1986 spracovaný Územný priemet ochrany prírody, ktorý bol v začiatkoch veľmi užitočnou pomôckou pri riešení problémov v území, pretože premietal do územia CHKO záujmy ochrany prírody a zároveň aj koncepčné záujmy hospodárskeho využívania. Ďalším významným dokumentom, ktorý sa spracoval po účinnosti zákona 287/1993 o ochrane prírody a krajiny bol Územný systém ekologickej stability jednotlivých okresov, spracovaný v roku 1994, je to ďalší materiál, ktorý pomáha diferencovane pristupovať k ochrane územia. Do tohto systému boli začlenené aj ďalšie genofondovo významné územia, biocentrá a biokoridory.

Prehľad organizačného začlenenia Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce:

rok 1985- 30.11.1990             ONV Čadca – odbor kultúry

1.12.1990- 31.3.1992              Ústredie štátnej ochrany prírody Liptovský Mikuláš

1.4.1992- 30.6.1993               Stredisko štátnej ochrany prírody Liptovský Mikuláš

1.7.1993- 30.6.2000               Slovenská agentúra životného prostredia

1.7.2000- trvá                         Štátna ochrana prírody Banská Bystrica

 

Text: Ing. Margita Matejová

(prvý zamestnanec Správy CHKO Kysuce)