Radi o sebe tvrdíme, že žijeme v kultúrnej krajine, že sme uvedomelí, zodpovední, schopní učiť sa na cudzích chybách. Je to naozaj tak?

Medveď hnedý žil na Kysuciach a v Javorníkoch ďaleko skôr ako človek, ba čo viac, toto územie ešte ani nemalo geografické pomenovanie, no medveď si tu žil ako doma. A prečo vlastne „ako doma“, on tu bol a je stále doma. Situácia sa však v priebehu histórie zmenila a územie Kysúc a Javorníkov postupne začal osídľovať človek. Menil krajinu a druhy zvierat ako medveď, vlk, či rys mu neboli celkom po vôli. Nechcem si predstaviť, aké to museli byť „jatky“ (napr. chytať zver do želiez). Našťastie toto obdobie pominulo a pomaly sme sa naučili žiť s veľkými šelmami tak povediac „za humnami“. Stále ide o plaché zvieratá a to, či to tak zostane, do veľkej miery záleží na našich rozhodnutiach.

Oproti medveďovi máme určitú výhodu. Náš nervový systém má výkon „počítača“. Dokážeme si poradiť so zložitými výpočtami pre let rakiet do kozmu, liečiť množstvo pred pár rokmi ešte smrteľných chorôb. Myslím že máme na to pochopiť, že niektoré z našich rozhodnutí sú vo vzťahu „my a medveď“ nezodpovedné. Tak napríklad nedávno sme riešili prípad, kedy medveď schádzal dolinou, až do jednej nemenovanej dediny. Po niektorých aj nepríjemných telefonátoch typu – medveďa treba zneškodniť, či odchytiť, sme sa vybrali, ako nám zákon a povinnosti kážu, danú situáciu riešiť. Dôkladnou obhliadkou terénu a stopovaním na vhodných blatistých miestach lesných ciest bolo zistené to, čo sa aj predpokladalo. V okolí miest, kde údajne schádzal medveď do obce ľudia skládkujú biologický i komunálny odpad a pri jednom poľovnom zariadení, bola nájdená mäsitá návnada. Situáciu sme samozrejme bezprostredne po obhliadke riešili s príslušným úradom a políciou.

Určite si všetci spomínate na smutný príbeh medvedice Ingrid, ktorá ako matka dvoch mláďat bola zastrelená po tom, čo opakovane navštevovala obec Liptovskú Kokavu. Za „zlé návyky“ medveďov môže človek. Svojím nezodpovedným skládkovaním komunálneho a biologického odpadu vytvára v blízkostí obcí potravnú ponuku pre medveďa. A ten, pokiaľ má možnosť ľahko získať potravu, tak zbehne i do dediny. Zároveň je nezodpovedné aj prikrmovanie zveri mäsitou potravou, ale i rôznym odpadom z potravinárskeho priemyslu v blízkostí obcí. Medveď je všežravec a nepohrdne ničím, čo mu je podľa chuti a v období pred hibernáciou to platí dvojnásobne.

V našom prípade príbeh medveďa a človeka končí dobre. Našťastie nik nebol zranený, nevznikli škody a ani nedošlo k synantropizácii medveďa. Hlúpy človek sa učí na svojich chybách, múdreho poučia i chyby ostatných, aspoň tak sa to hovorí. Prosím vás, buďte zodpovední, chráňte si svoje prírodné bohatstvo a rešpektujte zákonitosti prírody.

Text a foto: Peter Drengubiak