Kvalita habitatu sa dá určiť podľa rôznych ukazovateľov. Územie CHKO Kysuce bolo v minulosti pokryté hlavne jedľo-bučinami a bučinami, čo sa môžete dozvedieť z geobotanickej mapy Slovenska, či mapy prirodzenej vegetácie. Na jedľovo-bukové a bukové lesy, myslím tým biologicky hodnotné, narazíte v rámci CHKO Kysuce len ojedinele. Ide o torzo „chrámu života“, ktorý tu v minulosti dominoval. Jedným z ukazovateľov kvality takýchto porastov je aj výskyt sekundárnych dutinových hniezdičov, ako sú napr. muchárik bielokrký a muchárik malý.  Bez starých stromov v poraste s prirodzeným druhovým zložením bučín a jedľo-bučín darmo budete „oči vyvaľovať, či uši naťahovať“, šance vidieť, či počuť niektorého z nich sú mizivé.

Ak však máte to šťastie a natrafíte v CHKO Kysuce na porast hodnotný, môžete tieto dva druhy zažiť spolu a poviem vám, je to veľká radosť, keď do „opočúvanej platne“ piniek, drozdov, peníc a červienok „zasóluje“ bielokrký či malý, ideálne však spolu, na jednom „pódiu“.

Text a foto: Peter Drengubiak