Výhodou lesných rezervácii s piatym stupňom ochrany prírody je to, že sa o ne prakticky vôbec nemusíte starať (no bodaj by to zo strany lesníkov tak už konečne bolo všade na Slovensku), avšak také rašeliniská a slatiny si bez „zásahu“ človeka neporadia, resp. tie druhy ktoré sú na ne viazané a je ich mnoho, dokonca viac ako v spomínaných lesných rezerváciách.

Zainteresovaným je realita známa a tým čo nie, tak človek poľnohospodár na Kysuciach je na dlhoročnom ústupe, čo sa samozrejme odzrkadľuje aj v krajine. Mnoho lúk a pasienkov, ktoré sa nekosia, či nepasú sa postupne mení na les. A tak ako každý rok, vedieme na mnohých lokalitách takmer „zúfalý boj“ so sukcesiou a niekedy i s človekom, lebo čo vám poviem, vlastník nemieni kosiť / pásť, ten rozumnejší uvíta, že mu pokosíme pozemok, iní nám nadávajú, že ako si dovoľujeme kosiť ich neudržiavané TTPéčko (trvalo trávny porast) a niektorí si myslia, že za kosenie území európskeho významu dostávame financie.

A tak v tejto, už niekoľko rokov pretrvávajúcej atmosfére „starostlivosti o biotopy na cudzích pozemkoch“ sme sa odviazali a pokosili za pár posledných letných dní časti území európskeho významu NATURA 2000 v SKÚEV 0101 Klokočovské rašeliniská, SKÚEV 0289 Chmúra a SKÚEV 0831 Zemanovská sihla.

Týmto ako každý rok chceme poďakovať všetkým „ochotníkom“, ktorí vzali do rúk náradie a dali nelesným biotopom podľa možností opäť svoju „tvár“.

Text: Peter Drengubiak

Foto: Peter Drengubiak, Filip Fuljer, Zuzana Václavová & Milan Zajac