Pre niekoho možno iba trofej, zážitok z výstrelu a zásahu, či čiarka v loveckom denníčku s poznámkou „dal som dolu vlka, už nebude škodiť“… Pre nás strata dvoch jedincov z jednej rodiny, ktorej úlohu v prírode nenahradí žiaden poľovník, možno len ten, ktorý mlčky precitne, odloží navždy zbraň a začne tento úžasný vzťah vrcholového predátora a koristi vnímať v prírode, ako neodmysliteľnú súčasť procesov a vzťahov.

Stratili sme dvoch vlkov, krásnych, slobodných, užitočných… časť mozaiky, ktorá je súčasťou toho ohromujúceho celku menom „Príroda“. Ak tomu nerozumieš, či nechceš je to tvoja vec, ak však máš cit a pochopenie od srdca zavi.

P. S. Včera skončil posledný legálny, kvótovaný lov vlka na Slovensku, dúfajme že ďalšie roky budeme vyť s vlkmi už len od radosti.

Foto a text: Peter Drengubiak