Na geologickej stavbe Kysúc sa podieľajú jednotky západokarpatského flyšového pásma: sliezska jednotka a magurský príkrov. Z južnej strany sa v území nachádza bradlové pásmo. Retenčná schopnosť flyšových sedimentov paleogénu je malá. Pieskovce síce vodu prepúšťajú pomerne dobre, limitujúce sú však nepriepustné vrstvy ílovcov. Z tohto dôvodu v území prevláda povrchový odtok vody nad jej infiltráciou do podložia.  Striedanie pieskovcov a ílovcov, ich poloha vo vzťahu k miestnym tokom (uloženie priečne, či pozdĺž tokov) spolu so sklonitosťou svahov a intenzitou prietokov spolupôsobia na reliéf korýt tokov. Vizuálne veľmi „efektne“ pôsobia korytá tokov v ktorých sú vrstvy uložené priečne voči toku, ako aj vrstvy uložené pozdĺžne. Výrazne zerodované korytá tokov v „materskej hornine“ sú viditeľné v miestach s väčšou spätnou eróziou tokov, čiže v miestach, kde je sklonitosť reliéfu väčšia. Spolu so zmenšovaním sklonitosti sa dajú nájsť na Kysuciach v súčasnosti už len vzácne, meandrovité úseky tokov, s typickou erózno-akumulačnou činnosťou vody.

Najznámejšia chránená, geologicko-geomorfologická lokalita na toku v kysuckom regióne je maloplošné chránené územie, prírodná pamiatka (PP) Vychylovské prahy. Nielen podhorská rieka Vychylovka má zaujímavo formované koryto, ktorého krása sa dá najlepšie vstrebať počas vyšších prietokov vody. Predmieranka, Olešnianka, Čierny potok, Žubrinovský potok, Polkovský potok, Milošovský potok, Klubinský potok, miestami rieka Bystrica i Kysuca a množstvo bezmenných potokov vás určite prekvapí svojou malebnosťou. Premenlivosť počasia aktuálnej jari zabezpečuje tie správne prietoky pre užitie si turistiky pozdĺž tokov. Tak vyrazte a užívajte.

Text a foto: Peter Drengubiak