Už z pomenovania  pre hniezdenie preferuje strmé hlinité, alebo štrkovo piesočnaté brehy riek a stojatých vôd, ale aj strmé steny tvorené podobným materiálom v tehelniach, alebo ťažobných priestoroch štrkopieskov.

Jej hniezdne prostredie v korytách tokov limituje hlavne ich regulácia. Alternatívne hniezdiská pre brehule vytvára paradoxne človek, v zemných zárezoch ciest, v skládkach piesku, hliny, škváry, strusky a pod. V súčasnosti väčšia časť populácie brehúľ hniezdi v antropogénne podmienených hniezdiskách.

Brehuľa je schopná veľmi rýchlej reakcie na ponuku hniezdnych možností. Po zániku starej lokality je schopná veľmi rýchlo nájsť tu novú, pokiaľ je dostupná. Rizikom sú v tomto prípade lokality s nestabilným prostredím.

Trend v populácii brehule je však taký, že aj napriek tomu, že je schopná obsadiť niektoré antropogénne stanovištia, jej populácia klesá. Asi najväčším problémom je v súčasnosti regulácia brehov našich riek.

Toľko z literatúry. A ako sme sa vlastne dostali k tomu, že na Kysuciach hniezdi brehuľa?  Nedávno nás oslovil náš sympatizant Štefan Kopáč so svojím videom o hniezdnej aktivite bližšie neurčeného druhu vtáctva. K našej radosti išlo o brehuľu. Nebolo v našom záujme a ani stále nie je, odpublikovať presnú lokalitu hniezdnej kolónie a to z dôvodu jej ochrany. Populácia dospelých jedincov bola spočítaná na 60 -70 jedincov, ktoré sa starajú o svoje potomstvo. Brehuľa obyčajná patrí medzi chránené a ohrozené druhy vtáctva, je to však zároveň aj druh európskeho významu, ktorý v súčasnosti obohacuje našu kysuckú avifaunu.

Text a foto: Peter Drengubiak

Odborné podklady boli čerpané z publikácie: „Rozšírenie vtákov na Slovensku“ Š. Danko & kol., 2002, Bratislava.