Keď som prvý krát počul český ekvivalent slovenského názvoslovia pokruta jesenného – švihlík krutiklas, hneď som sa doň zamiloval a keď som ho konečne prvý krát videl kvitnúť, ani som poriadne nedýchal… Ak by som mal zhodnotiť, čisto ako „amatérsky botanik“ a zároveň zoológ snažiaci sa pokryť komplexne problematiku zoológie v našej územnej pôsobnosti (čo sa skutočne nedá), tak hľadať pokrut jesenný na tej istej lokalite, každým rokom by mohla byť istá výhoda oproti zoologickému monitoringu. Predsa len, rastliny „závidia“ živočíchom ich mobilitu, ba niektoré rastliny dokážu vďaka svojej „evolučnej výbave“ živočíchy pasívne využívať pri rozmnožovaní a šírení v krajine (zoochória).

Ako je to teda s pokrutom na Kysuciach? Prvým údajom z územia bol nepublikovaný nález Viktórie Urbanovej z roku 1967, kedy pri obci Snežnica našla 6 kvitnúcich exemplárov.  V roku 2010 po 43 rokoch našli Daniel Dítě a Jozef Janoviak 2 kvitnúce, následne po tejto informácii na danom mieste o pár dní neskôr dohľadali Zuzana Václavová s Evou Pietorovou zo Správy CHKO Kysuce ďalšie 4 kvitnúce jedince.

Naposledy sme pokrut jesenný, na doposiaľ  jedinej zistenej lokalite v územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce, videli kvitnúť pred siedmymi rokmi. Roky nič, žiaden kvitnúci jedinec, pokrut akoby „vykrútilo“, ale bolo to len zdanie. Na niektoré citlivé druhy pôsobí intenzívnejšie množstvo  faktorov, ktoré ovplyvňujú ich životné procesy. Tak aj tu zrejme priebeh ročných období, zrážok a teplôt, intenzita pasenia, atď. zapríčinili to, že sme pár rokov odchádzali z monitorovanej lokality smutní, ale nie beznádejne…

Podobné skúsenosti vás naučia trpezlivosti a iným tým dobrým, charakterovým vlastnostiam. Túto jeseň opäť tak, ako po minulé roky… oslovenie užívateľa pasienku, cesta v termíne kedy by mal pokrut ešte kvitnúť, očakávania počas cesty…

Dorazili sme na miesto. Krásne spasené, výškovo a druhovo vzhľadom k pasúcim sa druhom zveri (kone, kozy, ovce) diverzifikovaný porast lúky. Klasika, hľadať pokrut je ako hľadať niektoré bezstavovce na lúke, často „4×4“, pekne na kolená a rukami prehŕňate lúčny porast…

Keby nás takto niekto z diaľky pozoroval, tak by sa asi dobre bavil no každopádne, behať po štyroch sa nám tento rok oplatilo. Na lokalite, kde sme mali v minulosti maximálne 6 kvitnúcich jedincov boli tento rok 3 ks. Čo nás však potešilo, tak zhruba 40m od dlhoročne monitorovanej lokality, sme našli novú mikrolokalitu výskytu, kde kvitlo celkom 7 jedincov, spolu teda 10 ks. Naše pokruty sa vzhľadom k nízkej početnosti a nenápadnosti monitorujú trochu ťažšie, ako napr. tie na východe Slovenska, ale zase je to väčšia „zábava hľadať ihlu v kope sena“.

„Švihlíku“ želáme dobrý reprodukčný potenciál za súčasne dobre nastaveného obhospodarovania pasienku a tým, ktorí váhajú či kosiť a pásť lúky a pasienky, tak koste a paste, nech sa nám zachová v našej krajine čo najviac živých pokladov v podobe vzácnych druhov rastlín a živočíchov.

Pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) je kriticky ohrozený druh z čeľade vstavačovité, je taktiež chránený dohovorom CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich rastlín a živočíchov). Spoločenská hodnota druhu podľa aktuálne platnej vyhlášky NR SR č. 170/2021 Z. z. predstavuje 500 € / kus.

Text: Peter Drengubiak & Zuzana Václavová

Foto: Peter Drengubiak