Trend stúpajúceho automobilizmu je u nás badateľný už dlhšie. Auto sa dá kúpiť za pár eur, cena PHM tiež takmer nikoho nelimituje, aby nechal auto doma. A keď sa na chvíľu niekde pri ceste zastavíte a začnete si všímať, tak vo väčšine áut sedí len jeden človek. Autá, motorky, štvorkolky sú všade… na diaľniciach a cestách prvej triedy, na obecných komunikáciách, atď., čo je úplne v poriadku. V poriadku už však nie je, že čoraz viac týchto dopravných prostriedkov sa objavuje v prírode. V chránenej prírode, kde by sa mali nanajvýš pohybovať len dopravné prostriedky správcov a hospodárov, polície, požiarnikov a zdravotníkov. Mnohým ľuďom je proti “srsti“ že je situácia taká, aká je, ale tiež, mnohí ľudia nechápu, že ísť autom do hôr nie je ich základná sloboda, alebo ešte horšie, subkultúre „zážitkových ignorantov“ je úplne jedno, že brázdia hory na autách či motorkách.

V posledných rokoch sa v horách rozmáha ďalší, nie celkom prírode naklonený trend a to sú púte, resp. auto-púte, pri ktorých je možné dostať sa autami do chránených území, až na hrebene hôr… Zastavme sa na chvíľu pri púti ako takej, pri jej duchovnej podstate, či podstate náboženskej, ale aj čisto psychologickej, kedy každý človek veriaci, či ateista počas putovania rozmýšľa nad životom, nad existenciou, nad sebou samým, rodinou, spoločnosťou… a prechádza istou katarziou:

„Historický význam pútí bol predovšetkým náboženský – ich vykonanie diktovala viera. Veriaci mohli tak získať vykúpenie či zasvätenie. Púť nebola len zážitkom viery, ale tiež jej skúškou, preto išlo o cestu realizovanú pešo, dlhú, náročnú a často aj nebezpečnú, ktorú sprevádzalo odriekanie. Na púť sa vyberali jednotlivci či skupiny ľudí. Osobné púte často súviseli s potrebou očisty, konali sa ako výraz pokánia, alebo v túžbe po náboženskom precitnutí“.

„Podstata náboženského putovania (výber) :

  • Vidieť a zažiť – túžba každého pútnika vnímať prostredie, atmosféru a pamiatky pútnického miesta
  • Modliť sa – pútnik sa vyberá na púť, aby sa modlil
  • Úcta k mučeníkom – zrejme najstarší pôvod putovania vzdať úctu tým, ktorí vynikali cnostným životom
  • Splnenie sľubu – dôvod, v ktorom veriaci človek vyjadruje svoju vďačnosť“

Význam náboženského turizmu (výber) :

  • Hodnotenie, vnímanie a objavovanie
  • Nové poznatky o prírode = možná konfrontácia s otázkami viery
  • Príroda je miestom epifánie – zjavenia boha“

Niekoľko odstavcov vo vzťahu boh – príroda – človek:

„..pán mohol pozvať druhých, aby boli pozorní na krásu, ktorá je vo svete, pretože on sám bol v neustálom kontakte s prírodou a venoval jej pozornosť plnú lásky a úžasu. Keď prechádzal po končinách svojej zeme, zastavoval sa, aby kontemploval krásu, ktorú zasial jeho Otec“.

„Vo svete sa množia vonkajšie púšte, pretože sa veľmi rozšírili púšte vnútorné“ a ekologická kríza je výzvou na hlbokú vnútornú konverziu. Musíme však tiež uznať, že niektorí kresťania, ktorí sú oddaní modlitbe a venujú sa jej, si pod zámienkou realizmu a pragmatizmu často robia posmešky zo starostlivosti o životné prostredie. Iní sú pasívni, nechcú meniť svoje návyky a stávajú sa nedôslednými. Chýba im ekologická konverzia, ktorá vedie k tomu, že umožníme, aby sa vo vzťahoch so svetom, ktorý nás obklopuje, prejavili všetky dôsledky nášho stretnutia s Ježišom“.

Prečo ochrana prírody odporúča púť a nie auto-púť:

  • Cestou autom po lesnej ceste sa zvyšuje jej zahlbovanie a erózna činnosť vody na pôdny substrát.
  • Na lesnej ceste často odpočívajú a vyhrievajú sa plazy a hmyz, ktoré sú jazdou ohrozované.
  • Na lesných cestách sú mláky v ktorých sa rozmnožujú obojživelníky, ktoré sú jazdou ohrozované a usmrcované
  • V dôsledku kolízie s dopravou evidujeme 3 prípady s medveďom (z toho 2 smrteľné) a 3 prípady s vlkom ( z toho 2 smrteľné)
  • Jazdou autom po lesnej ceste riskujete znečistenie prostredia ropnými látkami, znečisťujete horský vzduch, ste hluční a rušíte ticho a život v horách.
  • Cesta autom do hôr ruší ľudí, ktorí si sem prišli oddýchnuť a zrelaxovať telo a myseľ.
  • Cesta autom do hôr má zlý environmentálny dopad na vzdelanie mládeže a jej návyky v budúcnosti.

Na duchovnú cestu stačí „vycestovať“ do svojho vnútra, urobiť pár krokov k rieke, do lesa, na lúku a keď nevládzem tak napr. na záhradu. Keď sa však rozhodneme ísť na púť buďte ohľaduplní voči prírode a ostatným ľudom, lebo púť je pešia a duchovná cesta.

„Kráľovstvo Božie je vo vás a všade okolo vás. Nie v chrámoch z dreva a kameňa. Zlom kus dreva, budem tam. Zdvihni kameň a nájdeš ma“.

 

Text a foto: Peter Drengubiak

Podklady k textu:

Doc. ThDr. Peter Tirpák, PhD. – Význam a podstata náboženského putovania

Emeritný arcibiskup Róbert Bezák – rozhovory

Pápež František – Encyklika LAUDATO SIʹ