Skončila sa sezóna „bezhlavého“ pílenia a na juhu Slovenska už začala sezóna kosenia vegetácie. Je všetko, čo je vyrúbané, orezané a pokosené skutočne krásne? Najvýznamnejšími krajinnými estétmi okrem básnikov, boli a sú maliari  krajiniek.  Nepochybne, ich cit pre vnímanie krajinnej krásy išiel ruka v ruke s vnímaním krajinnej ekológie, či už si to uvedomovali, alebo nie.  Myslíte si, že niekto z týchto majstrov umelecky stvárňoval do hladka vykosené „anglické“ trávniky, vyrúbané či výrubom upravené kroviny a lesy? Kto by sa pozeral na diela Moneta, Van Gogha, Šiškina, či Medňanského, keby zobrazovali túto, v súčasnej dobe v krajine komerčne aplikovanú, sezónnu „neestetiku“. Cit, miera, estetické a tak zásadné ekologické vnímanie krajiny sa nám stráca „medzi prstami“. Súčasné majoritné trendy menia krajinu živú a pestrú na druhovo chudobnú a pre vnímavých ľudí, vizuálne nezáživnú.  Je len na nás či sa dokážeme učiť a vnímať vzťahy tak previazané, ako je estetika a ekológia krajiny. Naštartovať pílu, krovinorez či kosačku vie každý, nie však každý vie tieto stroje využiť vo vzťahu k biodiverzite. A kto nemá cit pre estetiku a ekológiu krajiny, nech si dá jednoducho poradiť, každý sme v niečom dobrý…

Od estetiky krajiny k ekológii. Ktoré dreviny na jar kvitnú ako prvé a ponúkajú tak potravu pre bezstavovce vrátane včiel? Vŕby – rakyta, purpurová, krehká, biela, košikarská a i., symboly prebúdzajúcej sa jari… Peľ, nektár, estetika kvetov a tak ukľudňujúce bzučanie blanokrídlovcov – to všetko sú „ekosystémové služby“. Vŕby, dreviny brehových porastov potokov aj riek. Ich cyklus života pokračuje odkvitnutím a zalistením. Mnoho druhov bezstavovcov a vtákov v ich korunách žije. A nielen v korunách. Keby sme vynechali rosničku zelenú tá by sa mohla „uraziť“ a tiež oriešok, hniezdiaci pri ich koreňoch. Krása potravných reťazcov nekončí pri kvetoch. Na to, čo žije v korunách drevín čaká vtáctvo a ryby. Bezstavovce padajúce a splavujúce hladiny. Niektoré za reprodukciou, niektoré nešťastne zhodené vetrom zo stromov do vody. V prírode je však každé „nešťastie“ niekoho, šťastím niekoho iného. Ryby, vtáky, obojživelníky a nielen oni čakajú na potravu, ktorú pre ne bezstavovce predstavujú. „Ach, vy nad tokom previsnuté konáre, ako vás len rybárik riečny potrebuje, keď chce nasýtiť svoj drobizg. Ó, kmene, konáre a puky, bez ktorých bobor zimu neprežije…“ Korene spevňujúce brehy a nasávajúce množstvo živín z vody, pri jej očistnom procese, úkrytom ste pre nejednu rybu, raka. Tieň a vlhkosť, tak potrebnú pre život v potoku či rieke ako i ochladenie sa človeka v letných horúčavách, toto všetko nám zadarmo ponúkate“. Ruky košikára zaneprázdnené pri výrobe korbáčov a košíkov… A takto sa dá pokračovať jelšou sivou, jelšou lepkavou, jaseňom štíhlym, javorom horským, čremchou obyčajnou, bazou čiernou, kalinou obyčajnou, topoľmi… a ostatnými druhmi, ktoré vytvárajú toto esteticky a ekologicky nádherné prírodné spoločenstvo lužných, či brehových porastov.

Edukačných materiálov o brehových porastoch je na webe mnoho napr. : TU TU TU

Dvakrát meraj a rež len vtedy, keď máš ozaj dobrý dôvod.

Text a foto: Peter Drengubiak

Maľby: web