Prvé obojživelníky, ktoré sa z jari na Kysuciach rozbehnú, či skôr rozoskáču smerom k reprodukčnej mokradi sú skokany hnedé. Isté reprodukčné a evolučné výhody v budúcnosti majú práve tie jedince, ktoré sa skôr, ako ostatné skokany preberú zo zimnej „letargie“ a nasmerujú si to rovno k vode. Súčasne to majú „vyhraté“ predovšetkým tie jedince, ktorým sa podarilo zazimovať blízko reprodukčnej lokality a „spárovať sa s partnerom“ cestou k mokradi. Takto sú na reprodukciu pripravené ako prvé. Je to síce len časť faktorov ovplyvňujúcich reprodukčný cyklus skokana hnedého a jeho dynamiku, ale je pravdepodobné, že ich larvy sa vo vode vyvinú skôr a zároveň majú šancu dosiahnuť úplnú metamorfózu ešte pred tým, ako voda z reprodukčnej lokality zmizne počas letných „horúčav“.

Ak sa vám podarí objaviť mokraď, kde plávajú žubrienky (táto skúsenosť je čoraz výnimočnejšia aj v hornatých častiach Slovenska), všimnite si v tomto období, že niektoré žubrienky ešte nemajú zadné nožičky, niektoré majú už zadné a aj predné nožičky no sú stále s chvostíkom a závislé na vodnom prostredí. Na brehu, ak budete mať šťastie, môžete zároveň nájsť už plne metamorfované / premenené, okolo 1 cm veľké, či skôr malé skokany. Skoky ich „ranného detstva“ sú niekedy impozantné k veľkosti ich tela. Bežne vedia títo „drobci“ skočiť aj 15 – 20 cm. Buďte však na takomto mieste opatrní a dávajte pozor na to, kde stúpate, dajú sa ľahko prehliadnuť.

Organizmy, na sladkú vodu viazané  to budú mať v prírode čoraz ťažšie. Lokálne vymierania populácii sú už realitou. Pri mapovaní a monitoringu druhov obojživelníkov je na Kysuciach badateľný zánik mokradí (reprodukčných lokalít) spolu s ústupom druhov a znižovaním početnosti populácií. Vyzerá to tak, že ani ten prvý skokan, či skôr pár, ktorý sa zapojí do reprodukcie ešte nemusí byť „žiadna výhra“. Rýchlosť akou sa otepľuje a akou intenzitou pôsobia obdobia sucha na prírodu žiaľ neprekoná žiaden skokaní skok, ani ten prvý, najjarnejší…

Text a foto: Peter Drengubiak