Mokrade patria k najzraniteľnejším ekosystémom. V 60. rokoch 20. storočia bol zaznamenaný výrazný pokles počtu vodného vtáctva v Európe kvôli zničeniu týchto biotopov. Na ochranu mokradí bol preto 2. februára 1971 v iránskom Ramsare prijatý Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva (Ramsarský dohovor).  Na Ramsarský dohovor Slovenská republika pristúpila 2. júna 1990. Druhého februára si každoročne i na Slovensku pripomíname význam a jedinečnosť mokraďových ekosystémov.

Pojem mokrade je rôzne chápaný. Dohovor definuje mokrade v celosvetovom kontexte. V tomto zmysle sa za mokrade považujú močiare, slatiny a rašeliniská a vody stojaté alebo tečúce, trvalé alebo dočasné, prírodného pôvodu alebo ľudskou činnosťou vytvorené, vody sladké, slané a brakické.

Pre naše podmienky  je vhodné mokrade charakterizovať ako prechodné územie medzi suchozemskými a vodnými ekosystémami, kde je hladina vody zvyčajne pri povrchu alebo ho pokrýva plytká vrstva vody – menej ako 2 metre. Mokraď je teda časť zemskej súše, ktorá je dostatočne nasýtená vodou buď po celý čas existencie, určitú dobu alebo opakovane zaplavovaná. Súčasťou mokrade sú druhy mikroorganizmov, rastlín, húb a živočíchov, ktoré sú prispôsobené mokrým alebo vlhkým podmienkam. Zamokrenie vytvára špecifické, hydromorfné pôdy.

Na Slovensku máme 14 mokradí zaradených do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarského dohovoru, ktoré sú dôležité pre vodné vtáctvo v medzinárodnom kontexte: Alúvium Rudavy, Domica, Jaskyne Demänovskej doliny, Dunajské luhy, Latorica, Mokrade Oravskej kotliny, Mokrade Turca, Moravské luhy, Parížske močiare, Poiplie, Rieka Orava a jej prítoky, Senné – rybníky, Šúr a Tisa.

Kysuce svojou vyššou nadmorskou výškou, prevažne flyšovou geologickou stavbou a polohou v mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti s vyššími ročnými úhrnmi zrážok sú charakteristické množstvom zachovaných mokradných biotopov. Mokrade nášho regiónu majúce výnimočné prírodné hodnoty sú územiami európskeho významu a patria do európskej sústavy chránených území NATURA2000.

K najcennejším typom mokradí patria prechodné rašeliniská a slatiny. Tie hostia široké spektrum ohrozených a zriedkavých druhov rastlín, živočíchov alebo húb. Významnými mokradnými biotopmi sú Kysúc tiež prameniská, ktoré však aj vplyvom klimatickej zmeny v lete často vysychajú.

Územia európskeho významu kľúčovo závislé na vode v územnej pôsobnosti CHKO Kysuce

Pri akýchkoľvek zásahoch do mokradí je potrebné mať na zreteli ich význam a benefity pre ľudskú spoločnosť. Mokrade zvyšujú druhovú pestrosť spoločenstiev, chránia pôdu pred eróziou, zmierňujú dopady sucha a povodní, stabilizujú miestnu klímu, efektívne ukladajú vzdušný uhlík, sú prírodný zdroj pitnej vody, odstraňujú chemické látky zo sedimentov, zvyšujú výdatnosť podzemných vôd. Človek chodí do mokradí kvôli rekreácii, rybolovu, produkujú seno či trsť a v neposlednom rade sú zdrojom vedeckého poznania. K ich úbytku dochádza najmä kvôli ťažbe rašeliny, odvodňovaniu, znečisťovaniu, ukladaniu odpadov a zarastaniu v dôsledku upustenia od pasenia a kosenia. Je dôležité, aby boli zachované pre budúce generácie.

Tému mokradí prinášame školám a širokej verejnosti v rámci environmentálnej výchovy ako prednášku alebo terénnu vychádzku počas celého roku.  Vo februári sme mokrade prezentovali študentom Strednej odbornej školy v Krásne nad Kysucou. 

A na záver zopár fotografií:

text: Katarína Kyselová

foto: Andrea Bačíková, Milan Zajac, Zuzana Václavová a Katarína Kyselová