Nedávno vstúpil do platnosti program záchrany kriticky ohrozeného hlucháňa hôrneho http://www.sopsr.sk/web/?cl=20270 čo to preň bude v praxi znamenať, uvidíme. Pre overenie lokalít, ktoré boli doposiaľ na Kysuciach obsadené hlucháňom, sme tento rok absolvovali niekoľko mapovaní. Z dôvodu množstva úloh vyplývajúcich z našej pracovnej náplne ich nebolo toľko, koľko by bolo potrebné, ale snaha nebola márna. Pobytové znaky, stopy a trus, sme vo februári nachádzali pomenej, no marec a apríl nám to vynahradili. Pochopiteľne, najviac nás tešili lokality, kde boli nájdené stopy a trus kohútov, ako aj sliepok. Ešte tak overiť staré, či nájsť nové tokaniská, hmm, to by bolo. Medzitým nás opätovne  požiadali Lesy Českej republiky o spoluprácu pri zbere trusu určeného na DNA analýzu. Vedieť niečo viac o zvyškovej populácii hlucháňa na Kysuciach znie ako dobrý nápad, pomysleli sme si. A tak časť z našej zbierky trusu odcestovala za hranice.

A vnútorné želanie sa splnilo… Jedného krásneho dňa, kedy boli moje najdôležitejšie kancelárske práce hotové, vybral som sa na noc do terénu za hlucháňmi. Namierené ako inak na miesto, kde sme ich pobytové znaky nachádzali najčastejšie. Ešte posledný telefonát kamarátovi, dobrovoľnému strážcovi prírody, či sa nepridá. Žiaľ, okolnosti nedovolili. Dal mi však tip a súradnice lokality, kde by sa mohlo nachádzať tokanisko aj tento rok. Nabudený i dobrou prognózou počasia, som skončil tam, kde to mám rád. Les, enklávy lúk, sem – tam ešte snehové pole, vtáčia vrava,…Nachádzam čerstvé vlčie stopy, neskôr i trus. Po čase vkladám odporúčané súradnice do GPS prístroja a čo nevidím… Tokanisko by malo byť tak asi 50 m od miesta, kde sme nedávno našli niekoľko vzoriek trusu a množstvo stôp hlucháňa. Usmievam sa. Opäť v pohybe. Počasie ako v máji cítim intenzívnejšie pri stúpaní do kopca. Pomaly sa blížim k známemu miestu. Našľapujem ako rys, teda, chcel by som… Robím čo môžem, aby som nepôsobil rušivo. Som tu, krátky oddych a výber lokality na bivak. Skladám veci a iba tak, naľahko s foťákom prechádzam lesné cesty. Tu medvedie stopy, tam jašterice živorodé vyhrievajúce sa na horskom slnku. Večer. Líham si s myšlienkou, že takéto chvíle je krajšie s niekým zdieľať. Denný les utíchol a z toho nočného vnímam len zvuky a siluety. Je priam neuveriteľné, aký veľký hluk v nočnom lese vie rozohrať loviaca bystruška… Zaspávam. Budík zvoní o 3:00, obloha pre romantikov a snílkov. Opäť naľahko, s foťákom v ruke, vyberám sa skorým ranným lesom. Ticho načína spevom ako prvá sova dlhochvostá. Zrazu preletí a zanôti sľuka lesná. Potom dlho nič. Toto ráno denné vtáctvo vstávalo presne o 4:30 a koncert začal sólista, samec slávika červienky. Nastalo jarné vtáčie ráno. Zakrádam sa lesom ako tieň a jediný, kto si myslí, že ma nevidno a nepočuť, som ja. 5:00, 5:30,… Zem sa pomaly pootočila a slnko sa oprelo o vrcholky kopcov. Zhlboka vdychujem ten neopakovateľne voňajúci jarný, lesný vzduch, keď tu… Náhle zabúdam na dych, srdce sa rozbúši tak, ako kedysi pri prvom stretnutí s vlkmi. A je to tu, hovorím si. Asi 50 m podo mnou toká kohút. S poznatkami o jeho hluchote v istej fáze toku sa doslova plazím bližšie k nemu. Našťastie terén a porast mi to umožňujú. Neskutočné, som od neho asi 15 metrov. V dobrom úkryte, vývrat smreka a jeho koreňový koláč mi poskytli výbornú skrýšu. Zo začiatku len počúvam… neopísateľné… Niečo mi však v tom toku nesedí. Odvážim sa a cez spleť koreňov nachádzam priezor a… sú dvaja, kohúti sú dvaja! Tančeky sprevádzané hlasovými prejavmi sledujem nie síce cez širokouhlú obrazovku, ale rozhodne s pocitom, ktorý by som prial zažiť každému. Dilema… Mám sa opovážiť v tomto jedinečnom momente zdvihnúť fotoaparát s teleobjektívom a riskovať to, že ich vyruším? Nie! Toto jedinečné zviera sa mi podarilo vyfotiť už v minulosti a ide o druh, ktorý je v súčasnosti kriticky ohrozený, no a jedným z faktorov je i priame rušenie človekom. Rozhodnutý tokanie len špehovať som si užil 45 minútové divadlo. Po toku sa kohúty rozišli a stratili v lesnom podraste. Žiadna sliepka sa síce neobjavila, ale to nie je podstatné, vieme, že tu žijú aj ony. Šance na ich prežitie sú tým reálnejšie. Na otázku ako to s populáciou hlucháňa na Kysuciach vyzerá, nám bližšiu odpoveď dajú až avizované analýzy DNA. Zvyčajne som realista až pesimista, ale v tomto prípade sa chcem cítiť ako optimista. Uvidíme, čo na to lesníci a poľovníci…

Plnohodnotné ráno v teréne uzatvárala cesta späť. Na inej lokalite nachádzam tokajúceho kohúta samotára a trus sliepky, či sliepok, ale o tom niekedy nabudúce.

Text a foto: Peter Drengubiak