Kysuce patria k jedným z posledných území na Slovensku, kde začala jarná migrácia obojživelníkov do reprodukčných mokradí až nedávno. Na mnohých južnejších lokalitách Slovenska už reprodukcia skokanov a ropúch bradavičnatých skončila, alebo prebieha. U nás začala minulý týždeň počas pomerne teplých dní, ktoré vystriedali súvislé chladné obdobie.

Každým rokom, už tradične pred Veľkou nocou inštalujeme v Hornom Vadičove v kontakte s cestou migračné bariéry. Slúžia na zastavenie pohybu skokanov a ropúch, ktoré si to po zimnom spánku „namieria“ na reprodukčné lokality. V prípade, že je takto migračná trasa žiab predelená dopravnou komunikáciou, hrozí, že cestou prechádzajúce autá mnoho z týchto žiab usmrtia, či zrania. Migračná bariéra zníži a v ideálnom prípade zamedzí vstúpiť žabám na vozovku. Takto pri bariérach nahromadené jedince sa vyzbierajú a vo vedrách bezpečne prenesú cez cestu na reprodukčnú lokalitu.

Samozrejme na „výstavbu“ migračných bariér ako aj na prenos žiab sú potrební ľudia. Profesionálnych ochrancov je nedostatočné množstvo na pokrytie všetkých pracovných úloh, preto nám v takýchto situáciách vedia nenahraditeľne pomôcť dobrovoľníci. Tento rok trojicu zamestnancov Správy CHKO Kysuce doplnili pri stavbe bariér naši starší, ale o to skúsenejší  dobrovoľníci a spolupracovníci: Eva Pietorová, Vladimír Pršek a Rudolf Pitel, za čo im my i žaby samozrejme ďakujeme. Už v nasledujúce dni počas teplého počasia nabrala migrácia ropuchy bradavičnatej prudký spád, kedy bolo len počas 2 dní popri ceste vyzbieraných a do mokrade prenesených 3715 jedincov.

A ako je to s ropuchou bradavičnatou a skokanom hnedým? Plošné zastúpenie ropuchy je pomerne rozsiahle, ale v mnohých prípadoch počty jednotlivých populácii v čase klesajú hlavne v dôsledku mortality jedincov na cestách počas jarných migrácií dospelých jedincov a tiež počas letných hromadných migrácií mladých, metamorfovaných jedincov. To isté platí i pre skokana hnedého, pričom v susednej Českej republike je pozorovaný výrazný pokles tohto druhu, čo môže byť tiež spôsobené zmenou klímy smerom k suchšiemu a teplejšiemu podnebiu. V poslednej dobe sa objavila na niektorých kysuckých lokalitách pleseň na znáškach (vajíčok) skokanov aj ropúch v dôsledku hypertrofie vodného prostredia (vysoké množstvo živín vo vode). Avšak asi najzávažnejšie vplyvy, ktoré limitujú nielen obojživelníky, ale všetky organizmy prevažne viazané na stojatú vodu, sú vysušovanie a zasypávanie mokradí. Vo všeobecnosti však platí, že populácie obojživelníkov trpia synergiou (spolupôsobením) rôznych faktorov a veľmi citlivo tak reagujú na zmeny stanovištných podmienok v ekosystémoch.

Text a foto: Peter Drengubiak