Korýtko o ktorom píšem nie je drevené, je zvrchu skôr vápenaté a zvnútra celkom živé, ak žije, keď nie ostáva po ňom vo vode len vápenatá schránka. Korýtka riečne sú celkom vzácny druh, ktorý svojim výskytom hovoria: „Tu kde žijeme, je čistá voda“ . Sú druhom európskeho významu so spoločenskou hodnotou 200 €/jedinec. Budem skeptický a tak ako kedysi bol rak riečny považovaný za indikátora čistej vody (čo už nie je pravda), tak ani korýtko riečne nemusí byť tak celkom netolerantný druh, voči znečisteniu. Prečo? Síce je jeho výskyt v rámci Kysúc zatiaľ zistený v Kysuci a Čierňanke,  nevieme však, aký je jeho „vzťah“ k týmto riekam, či žije v optime, prežíva, alebo dožíva. Vďaka veľkému vyťaženiu a nízkemu personálnemu obsadeniu Správy CHKO Kysuce absentuje systematický monitoring tohto druhu. My sa však napriek tomu zameriame aj na tento druh a to už toto leto, aby sme mohli porovnať stav populácie v čase aj vo vzťahu k rozkolísaniu vodného toku, jeho znečisteniu a tiež vo vzťahu k teplote vody, ktorá má s klesajúcou hĺbkou v lete, tendenciu „vyskočiť do životu nebezpečných výšin“ (samozrejme nie pre človeka, ale pre biotu žijúcu v rieke).

U korýtka riečneho je zaujímavý jeho reprodukčný cyklus. Korýtka uprednostňujú korytá s piesčitým a bahenným dnom. Ide o druh s oddeleným pohlavím, u ktorého v letnom období dochádza k reprodukcii. Samice v lete vypúšťajú do vodného prostredia larvy (glochídiá), ktoré sa neskôr uchytia na žiabrach niektorých druhov rýb a parazitujú na nich. Na Kysuciach ide o druhy rýb – čerebľa (Phoxinus phoxinus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), červenica ostrobruchá (Scardinius erythropthalmus) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio). Korýtka riečne sa dožívajú veku 10-15 rokov.

Hlavné ohrozenia druhu spočívajú v znečistení a v reguláciách tokov, ktoré menia ich dynamiku a spôsobujú tým zmenu mikrohabitatov a zároveň vytvárajú bariérový efekt pre ichtyofaunu.

Text a foto: Peter Drengubiak