Tak túto otázku si nekladieme len my, ľudia z praktickej ochrany prírody, ale aj ľudia z výskumu. Preto nás potešila a zaujala snaha TU vo Zvolene, z lesníckej fakulty, z ktorej nás oslovil Peter Lešo. Otázka znela: „Či by sme mohli prejsť známe hniezdiská potápača veľkého na Kysuciach“?

Potápač a jeho výskyt bol u nás zaznamenávaný hlavne v zimnom období no pred pár rokmi sa na Kysuci objavili jedince, ktoré sa akosi nevrátili na miesta svojho hniezdneho obdobia. Rieky Kysuca a neskôr Bystrica sa im „zapáčili“ a zostali počas reprodukcie a hniezdenia u nás. Populácia rozmnožujúcich sa párov nie je veľká, no nateraz, zdá sa, pravidelná.

V priebehu jedného z pracovných dní sme sa teda vybrali v tíme na hniezdiská potápačov veľkých. Načreli sme do útrob už v súčasnosti vyhniezdených potápačov a hľadali v nich materiál na DNA analýzu. Zbytky škrupín z vajíčok, pierka,… Biologický materiál, ktorý by nám mohol pomôcť s bližším identifikovaním „genetickej cesty“, ktorou sa k nám potápače dostali a niektoré aj zostali.

Samozrejme, ako vždy v takejto situácii išlo o tímovú prácu a poďakovanie patrí miestnym kolegom, Martinovi Špilákovi za fyzický odber vzoriek a pohyby v korunách stromov na „úrovni veveričky“. Jaroslavovi Kizekovi za doplnenie údajov o umiestnení niektorých hniezdnych búdok pre potápače. Andree Lešovej za prvý kontakt medzi nami a TU Zvolen a kolegom z branže, z TU Zvolen Petrovi Lešovi a Ľubovi Ferlicovi.

Text a foto: Peter Drengubiak