V spojitosti s rakom riečnym nie je väčšej hrozby ako račí mor. Pleseň Aphanomyces astaci ktorá chorobu spôsobuje pochádza zo Severnej Ameriky a do Európy sa pravdepodobne dostala spolu so zavlečením nepôvodných druhov rakov niekedy v priebehu 19. storočia. Nebezpečenstvo plesne spočíva v tom, že naše druhy rakov nie sú voči nej odolné. Račí mor zasahuje nervovú sústavu rakov čoho následkom je neskôr úhyn jedincov. Zdokumentovaných je mnoho prípadov, kedy račí mor zdecimoval celé populácie autochtónnych druhov rakov v Európe.
Pred pár dňami sa k nám dostala od nášho kolegu z CHKO Beskydy (CZ) správa o výskyte račieho moru na Rožnovskej Bečve: https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10122978233-udalosti-v-regionech-ostrava/420231100030611-udalosti-v-regionech/obsah/773226-uhyn-raku-v-beskydech?fbclid=IwAR1E3gAqjeD38204m7TQmtw57gcnlYvYaqZLbUkuS9AqPqruUgwaoj15LMk
Podobná situácia sa môže stať aj u nás, stačí nezodpovedné rozhodnutie človeka a v toku, kde žije rak nastane katastrofa. Čo je najdôležitejšie vedieť v prevencii a ochrane populácii raka riečneho v potokoch a riekach v CHKO Kysuce, ale samozrejme aj inde?
Ak chováte doma raky, v jazierku či v akváriu, v žiadnom prípade aj keď to možno myslíte dobre, nevypúšťajte ich do voľnej prírody. Rovnako je nebezpečné prenášať raky z toku do toku s úmyslom „obnoviť“ miestne populácie.
Rak je živočích s nočnou aktivitou (miestami ho však môžete vidieť i cez deň), keď však pozorujete rakov cez deň s abnormálnym správaním (chýbajúci únikový reflex), alebo uhynuté jedince, jedince bez končatín, je v rámci prevencie dôležité na túto situáciu upozorniť. Rak riečny je chránený druh národného významu a snaha o jeho ochranu a zachovanie v kysuckých tokoch je jednou z aktivít Správy CHKO Kysuce. Preto v prípade vyššie spomínaných pozorovaní počas dňa, kontaktujte Správu CHKO Kysuce buď na mail: chko.kysuce@sopsr.sk, alebo priamo na tel. čísle zoológa: 0903 298 429
Čo sa týka nebezpečenstva pre človeka, račí mor nie je prenosný na ľudí, čiže z tohto pohľadu sa nie je čoho obávať.
Text: Peter Drengubiak
Foto: Peter Drengubiak & Miroslav Kubín