Nepochybne krásna, urastená, niekedy až 5 metrov vysoká bylina boľševník obrovský Heracleum mantegazzianum nie je pôvodným druhom našej flóry. Jej domovom je západný Kaukaz, kde rastie ako súčasť vysokobylinných spoločenstiev v nadmorských výškach od 1 500 do 1 850 m n. m. Do Európy sa dostal za účelom pestovania v botanických záhradách a dekoratívneho využitia v parkových úpravách. Neskôr ho po krajine začali vysievať aj niektorí chovatelia včiel ako medonosnú rastlinu.

Boľševník obrovský má veľký invázny potenciál, patrí medzi 100 najinvazívnejších druhov rastlín v Európe. Obľubuje predovšetkým chladné a vlhké stanovištia, kde dobre prosperuje. Po obsadení lokality klesá druhová diverzita spoločenstva pôvodných druhov rastlín. Svojimi listami dokáže zatieniť až 80 % plochy a tým vytlačiť svetlomilné druhy. Na miestach kde jeho pokryvnosť dosahuje 70 – 100 % plochy, klesá diverzita pôvodných druhov rastlín na 50 – 60 %. Boľševník obrovský je silný dotykový alergén s negatívnym dopadom na ľudské zdravie. Rastlina obsahuje fenolické glykosidy zo skupiny furanokumarínov. Po styku ľudskej kože so šťavami rastliny spolu s UV žiarením, ktoré je súčasťou slnečného žiarenia dochádza k reakcii, ktorá sa prejaví +/- po 24 hodinách v podobe pľuzgierov. Tie sa ťažko hoja a často zostávajú po nich na koži fľaky.

V rámci CHKO Kysuce evidujeme pár malých lokalít s výskytom boľševníka obrovského. Každoročne sa snažíme o likvidáciu ohnísk s výskytom tejto „invázky“. Najväčšia lokalita v Harvelke, ktorú pred 10 rokmi tvorilo niekoľko desiatok jednotlivých rastlín sa nám opakovaným, každoročným manažmentom podarilo zredukovať na 6 jedincov.

Text a foto: Peter Drengubiak