Potomkovia prehistorického sveta

Potomkovia prehistorického sveta

Keď sa povie slovo „obojživelníky“, väčšina ľudí si spomenie na žaby. Skokan, ropucha, rosnička,… Je to tak, žaby sú bezchvostnaté obojživelníky, ktoré žijú i u nás, na Slovensku. Vidieť ich vo voľnej prírode, či na záhrade je našťastie pomerne bežná vec i keď, v súčasnosti to nie je tak úplne pravidlom. Existujú aj chvostnaté obojživelníky? Určite mnohým z vás napadne, najmä po dažďoch nápadná salamandra. Ale je to všetko? Žijú všetky tie pestrofarebné krásky a krásavci len v trópoch a subtrópoch? Odpoveď znie nie. Mloky sú tajomné, skrytým spôsobom žijúce živočíchy. V prírode ich  počas reprodukcie nebudete počuť tak ako skokany, ropuchy a rosničky. Vidieť mloky v prírode chce naozaj čas a trpezlivosť. Keď sa v tomto období vyberiete kysuckou prírodou, tak máte veľkú šancu hlavne v lesných mlákach vidieť mloka horského. Tu, na severozápade Slovenska ide o najbežnejší druh mloka. Rozdiel v sfarbení medzi samcom a samičkou počas reprodukcie ja asi tak výrazný, ako medzi samcami a samičkami našich operencov. K menej početnému druhu na Kysuciach patrí mlok bodkovaný. No a k najvzácnejším druhom v rámci CHKO Kysuce patria mlok karpatský a mlok hrebenatý.  Tak radi by sme napísali, že mloky nie sú ohrozované ľudskou činnosťou, ale práve opak je pravdou. Keďže ich reprodukcia je oproti žabám posunutá viac do teplejších jarných mesiacov, je vysychanie mokradí vážnym problémom pri ich reprodukcii. Ak sú žaby indikátorom negatívnych trendov v hospodárení s vodou v krajine v skorom jarnom období, tak v tom neskoršom sú nimi určite mloky.

Text a foto: Peter Drengubiak