Počas mojich študijných čias na vysokej škole, vedúci katedry prof. Hubert Hilbert rád študentom vysvetľoval dôležitosť environmentálnej výchovy mládeže. Zmena myslenia detí smerom k ochrane životného prostredia v ktorom žijú, je kľúčová. Myšlienka, s ktorou sa dá len stotožniť. Popri svojej pracovnej náplni som sa snažil nájsť si čas aj pre deti. Každá prezentácia začínala otázkou: „O čom je práca ľudí v ochrane prírody“? Na uvedenú otázku sa dá odpovedať rôzne, ale v zásade, podstatu vystihuje výraz: „Poznaj a chráň“. Samozrejme, moja odpoveď nebola nikdy taká strohá. S deťmi je radosť pracovať, sú to „nepopísané hárky papiera“. A čo dospeláci? Vedia o čom je naša práca? Zaujíma ich to vôbec? Neviem aké majú skúsenosti kolegovia, ale mne je známe, že skôr nevedia.

Zvyšok textu bude práve preto venovaný dospelým ľuďom, ktorí majú záujem vedieť, čomu sa venujeme a hlavne u nás, na Správe CHKO Kysuce. Mohol by som to skrátiť a vybaviť tým, že vás odkážem na Organizačný poriadok ŠOP SR, (str. 47), Článok 18., ods. 2., písm. a) až k): http://www.sopsr.sk/dokumenty/org-final.pdf

Článok 18. vystihuje podstatu našej práce, avšak body v ňom nemajú celkom logický sled. Prečo si to myslím? Koncepčné materiály ochrany prírody, stanoviská pre orgány ochrany prírody, programy starostlivosti, atď., sú síce dôležitou súčasťou náplne našej práce, ale vychádzajú z toho prvoradého:  „Poznaj“!

A tak sa dostávam k základom našej práce, ktorý je celkom nevhodne citovaný až v písmene e) Článku 18. Terénne mapovanie, monitorovanie, prieskum a výskum územia sú činnosti bez ktorých by seriózna ochrana prírody nemohla existovať. Poznanie druhov rastlín, živočíchov, biotopov a anorganických javov v území ktoré spravujeme je alfou i omegou. Neviem si predstaviť, ako by sme mohli niečo chrániť bez tak potrebného poznania. A to sa nedá realizovať spoza počítača v kancelárii. Každý zamestnanec Štátnej ochrany prírody SR, ktorý je odborne zdatný a v teréne aktívny je nenahraditeľným prínosom pre našu organizáciu. Príroda je spleť dynamických javov a preto nie je poznanie územia jednorazovou záležitosťou. Obrazne napísané, to čo zistíme na nejakej lokalite v pondelok, nemusí byť už o dva týždne v piatok také isté. Aj v tomto prípade, opakovanie je matkou múdrosti, čiže keď chceme robiť podrobný výskum, musíme na lokality chodiť viackrát za rok. Napríklad na jar začne kvitnúť šafran, ktorý o pár týždňov na tej istej lúke nahradí prvosienka. So živočíchmi je to podobne, ale to už je skôr vecou náhody a taktiež opakovaných návštev terénu. Pre lepšiu predstavu takého bežného dňa v teréne to vyzerá asi takto. Napr. teraz v zime je ideálny čas na mapovanie pobytových znakov veľkých šeliem (rys, vlk, medveď). Po výbere mapovacieho transektu sa vzhľadom k meteorologickým podmienkam a podmienkam mapovacích možností vyberieme do terénu. Transekty majú rôznu dĺžku, ktorú do veľkej miery vie ovplyvniť výška snehovej pokrývky. Bežne to býva od 10 do 15 km. Deň začína skorým ranným budíčkom, aby sme ideálne už za brieždenia boli v teréne. Dni v zime sú krátke. Výbava podľa podmienok, snežnice, bežky, alebo skialpové lyže + palice. V ruksaku fototechnika, skúmavky s liehom a sáčky na zber trusu veľkých šeliem pre potravnú a DNA analýzu. Meter na meranie stôp, ďalekohľad, GPS-ka, mobil, batérie a SD karty na výmenu vo fotopasciach, lekárnička, potrava, horúci čaj a veci na prezlečenie. Takto vybavení vyrážame do terénu. Keď prechádzame transekt nevšímame si len pobytové znaky šeliem (stopy, trus, moč) ale i výskyt všetkých ostatných možných druhov živočíchov. Keď sa pošťastí a nachádzame stopy rysa, vlka či medveďa, snažíme sa o stopovanie, ktorého vyvrcholením v ideálnom prípade je nález čerstvého trusu, ktorý sa používa, ako už bolo spomenuté na DNA a potravnú analýzu. Dôležité pre budúcnosť je, každý zistený údaj uviesť do výskytovej databázy KIMS (Komplexný informačný a monitorovací systém). Zároveň si všímame a zaznamenávame i prípadné negatívne javy v prírode (ilegálne skládky odpadu, poškodzovanie prírody…). Takto bežne od úsvitu do súmraku prebieha terénna práca mnohých ľudí v ŠOP SR. Terénnych prác je počas roku veľa a sú zamerané rôzne a to hlavne podľa dôležitosti, vegetačného obdobia, aktivity živočíchov a pod. Len na základe práce v teréne sa podarilo objaviť či potvrdiť množstvo nových prírodných vzácností a zaujímavostí pre CHKO Kysuce. Spomeniem len pár: potvrdené hniezdenie orla skalného, trvalejší výskyt vlka dravého a medveďa hnedého v Javorníkoch, šírenie bobra vodného, hniezdenie potápača veľkého, šírenie teplomilnej modlivky zelenej, nová lokalita výskytu modráčika bahniskového, prvonálezy ropuchy zelenej a skokana štíhleho, lokality výskytu vzácnych mlokov karpatských a hrebenatých, výskyt vzácnych druhov orchideí, rašelinísk a slatín, výskyt vzácnych druhov húb, atď.

No a čo sa deje so zistenými údajmi z terénu? Využívajú sa na nemenej dôležitú činnosť v duchu: „Chráň“!  Na základe terénnych prác – monitoringu, mapovania, výskumu boli v minulosti vyhlásené naše Národné parky a Chránené krajinné oblasti. Vyhlásili sa národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, náučné lokality a neskôr územia európskeho významu NATURA 2000. Informácie zistené z terénu sú dôležité pri navrhovaní stupňov ochrany prírody v území, pre spracovanie programov starostlivosti o chránené časti krajiny, aktualizujú sa podľa nich dokumenty ochrany prírody, vyhlasujú nové územia európskeho významu NATURA 2000. Výskytové dáta sú dôležitou súčasťou reportingov (správ) pre Európsku úniu. V neposlednom rade, dáta zistené z terénu sa využívajú na vedeckú publikačnú činnosť, šírenie osvety a bližšiu špecifikáciu a zhodnotenie predmetov ochrany v skúmanom území.

„Terénne dáta“ sú najsilnejším nástrojom na to, aby naše stanoviská pre orgány ochrany prírody mali potenciál zabezpečiť ochranu a prevenciu pred poškodzovaním a ničením druhov rastlín, živočíchov a biotopov. Tu však treba opätovne poznamenať, že stanoviská Štátnej ochrany prírody SR, čiže i Správy CHKO Kysuce nie sú záväzné. My nie sme orgánom ochrany prírody. Naše stanoviská majú charakter odborných odporúčaní. Čiže v konečnom dôsledku, keď my napr. neodporučíme výstavbu hotela, alebo penziónu niekde v chránenom území, okresné úrady, okresné úrady v sídle kraja, alebo samotné Ministerstvo životného prostredia SR nemusia naše stanovisko akceptovať.

Ďalšou z našich činností je samotný výkon ochrany prírody v teréne, ktorý zabezpečuje profesionálna stráž prírody. Značenie území, riešenie priestupkov, podávanie podnetov, manažmenty chránených území… Práca, nie ľahká, porovnateľná v mnohých ohľadoch s výkonmi polície, avšak ani z ďaleka nie tak ohodnotená.

A aby som nezabudol na dôležitú súčasť ochranárskej komunity a ich prácu. Skupina nadšencov z radov dobrovoľnej stráže prírody predstavuje pomoc, bez ktorej by sa nám, profesionálom omnoho „ťažšie dýchalo“. To isté platí i v prípade spolupráce s rôznymi štátnymi či mimovládnymi organizáciami a to aj na medzinárodnej úrovni napr. (Hnutí DUHA CZ, CHKO Beskydy CZ).

Napísať všetko to, o čom je naša práca sa nedá na pár stranách. Pre doplnenie vášho poznania môžete navštíviť aj ďalší link: http://chkokysuce.sopsr.sk/sprava-chko/cinnost-spravy/ kde je vo veľmi skrátenej forme popísaná činnosť jednotlivých zamestnancov Správy CHKO Kysuce podľa odbornosti.

Môžem vás ubezpečiť, že naša práca nie je ľahká, zriadiť a udržať ochranu nejakého územia je na Slovensku veľmi náročný proces. Treba si uvedomiť, že to čo robíme, nerobíme pre seba, ale pre tých, ktorí tu budú žiť po nás, lebo ako stará indiánska múdrosť hovorí: „Našu Zem nededíme po našich predkoch. Máme ju požičanú od našich detí.“

Video terén:

https://www.youtube.com/watch?v=fQoy3hMoylk

Video vlci:

https://www.youtube.com/watch?v=U3c0X3yXhYU

Text: Peter Drengubiak

Foto a video: Peter Drengubiak & Zuzana Václavová