Nie, nie je to tak, že by sa nám príroda „zbláznila“ a čerešňa zakvitla v októbri. Nie sú to kvety a ani to nie je čerešňa. Jesennú scenériu teplých tónov farieb vie spestriť o „vizuál“ kvitnúceho stromu jedna z vŕb, rastúcich aj na Kysuciach.

Vŕby sú dreviny (stromy a kry), ktoré okrem svojich nenahraditeľných ekologických funkcií v prírode prinášajú človeku aj ďalšie, pridružené benefity. Vŕby, okrem toho že svojim koreňovým systémom spevňujú, eróziou „skúšané“ brehy potokov a riek, tiež dobre znášajú jarné mrazy. Dobrou odolnosťou voči mrazu ponúkajú nielen pre včelu medonosnú jeden z prvých zdrojov energie a potravy v tomto na zdroje chudobnom období. Vŕby sú zároveň habitatom mnohých druhov živočíchov. Okrem koreňov, sú na jej nadzemnú časť viazané rôzne druhy živočíchov, celkovo bolo zistených 183 druhov. Podzemný život vŕb je oku človeka skrytým svetom. Koreňový systém vŕb je úzko a existenčne prepojený s hubami. Pri vŕbach sú známe dva druhy mykorízy.  Prvá vytvára okolo koreňov hýfový plášť a nepreniká do koreňa. Pri druhej hubové vlákna prenikajú do koreňov vŕb. Vŕby pri tomto spolužití poskytujú hubám potrebný uhlík a energiu. Symbiotické huby na druhej strane poskytujú vŕbam vodu a minerály. Mykoríza a jej existencia je nevyhnutná pre život vŕb predovšetkým v oblastiach s náročným prežívaním (vysoké nadmorské výšky, severné expozície a pod.).

Okrem známeho využitia vŕb ako je výroba košíkov a iných pletených, funkčných a esteticky príťažlivých výrobkov, majú vŕby aj ďalšiu, nie celkom pre verejnosť známu „schopnosť“.  V odbornej literatúre sa tomu hovorí „fytoremediácia“. Vŕby ako pionierske dreviny rastú ako prvé na disturbovaných (narušených) plochách spôsobených prírodnými, alebo ľudskými činiteľmi. Vedia osídliť aj kontaminované pôdy, kde stabilizujú znečistený substrát, recyklujú živiny a hromadia vo svojich pletivách toxické látky. Preto sa niektoré druhy vŕb využívajú pri čistení kontaminovaných vôd a pôdy. Vŕby dokážu vstrebať napr. kadmium, zinok, olovo a tiež rádioaktívne cézium.

O vŕbach by sa samozrejme dalo písať viac, ale vráťme sa k tej „našej“ z fotografií. Vŕby sú dvojdomé, čiže v prírode rastú tak samčie, ako aj samičie stromy. Táto konkrétna vŕba je však oproti ostatným druhom výnimočná v tom, že jej tobolky (na samičom strome) nepukajú v jarnom ani letnom, ale práve až teraz, v jesennom období po opade lístia. Puknuté tobolky z diaľky vyzerajú tak, akoby strom kvitol. Keby ste sa však pozreli na strom zblízka, zistili by ste, že ide skôr o „chumáče vaty, či bavlny“. Niektorí z vás už určite tušia, o akej vŕbe je reč, no pre tých, ktorí nevedia a vedieť chcú, ide o vŕbu päťtyčinkovú – Salix pentandra – tá na jeseň „kvitnúca – nekvitnúca“ vŕba.  

Text a foto: Peter Drengubiak