Náš posledný príspevok v tomto roku nebude tak celkom na tému „ochrana prírody“. Bude skôr o hľadaní a nachádzaní toho dobrého v nás, alebo ak chcete o našom vnútornom boji s temnými stránkami našich existencií.
Jedného slnečného, jesenného dňa sme s mojou kolegyňou mapovali výskyt druhov živočíchov a ich pobytových znakov v území európskeho významu Kysucké Beskydy. Pomerne sa nám darilo, les bol „plný“ medvedieho trusu s bukvicovým obsahom. Ozvala sa nám jedna sova obyčajná a tesne pred nami sa z jedného jedľovo-bukového porastu vzniesla sova dlhochvostá, žiaľ príliš nečakane a rýchlo, aby sa dala fotograficky zdokumentovať. Našli sme pár dutinových stromov, ktoré budeme v jarnom období sledovať. Skontrolovali sme fotopascu, kde sa nám zaznamenali 2 jedince medveďa hnedého a rys ostrovid.
Ku koncu pracovného dňa sme si to namierili smerom ku hraniciam s Poľskou republikou. Asi tak 100-150 m od štátnej hranice sme našli v lese „poklad“. Nešlo o losa, ktorého výskyt bol naposledy zaznamenaný v Oščadnici v roku 1976 a ktorého by som si veľmi prial v našom území aspoň raz stopovať, vidieť, či nedajbože odfotiť… nie, išlo o peniaze. Pod stromom na kameňoch ležalo množstvo mincí. Množstvo mincí bolo i v lístí a v pôde okolo, ako sme zistili, keď sme ich začali zbierať. Do oka nám padla aj ďalšia zvláštnosť a to rozbité sklo okolo. Rôzne myšlienky nám prechádzali hlavou, no až keď sme pri jednej sklenej črepine našli obrázok s textom, ktorý bol už vplyvom počasia rozmáčaný, no stále čitateľný, bolo nám jasné o aké peniaze ide. Zbierka pre Lenku z Poľska s vážnymi zdravotnými problémami. Pri zbere mincí sme nachádzali hlavne poľské zloté, eurá i české koruny, vtedy nám to „doplo“, zbierka zrejme pochádzala z chaty na vrchole Veľkej Rače, ktorá je obľúbeným cieľom turistov. Čo nám však nebolo jasné, ako sa sem, do rezervácie dostala a prečo?… Napadla nás krádež a odcudzenie bankoviek, lebo až na dve s nízkou hodnotou tam iné neboli. Mince sme vyčistili, vysušili a odovzdali na príslušnom Obvodnom oddelení policajného zboru v Krásne nad Kysucou, kde nás uistili, že zabezpečia vrátenie zbierky tomu, kto ju potrebuje.
Mám z toho všetkého zmiešané pocity. Je tento nález znakom „prehratého vnútorného boja“ jednotlivca? Dokázal by niekto takto nechutne odcudziť zbierku pre choré dieťa? Tak na toto sa bojím mať pravdivú odpoveď…
Prajeme Vám všetkým krásne sviatky a veľa príbehov s dobrým koncom.
Text a foto: Peter Drengubiak