Nedostatok reprodukčných možností pre obojživelníky je s pribúdajúcim časom a vplyvom rôznych faktorov dlhodobo neudržateľným problémom. Aj keď  „naše“ druhy obojživelníkov využívajú rôznorodý potenciál habitatov v krajine od prírodných cez poloprírodné, až po antropogénne, sú napriek tomu v ohrození. Pravda, existujú lokálne rozdiely v rámci Slovenska, preto sa budem držať len územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce. Ak by som to mal zhrnúť, tak asi 95% lokalít stojatých vôd s výskytom obojživelníkov tvoria v našom území periodické mláky, ktoré vznikli v krajine v dôsledku činnosti lesnej či poľnohospodárskej techniky. Iste niekto by možno povedal: „Aha, tak tá ťažba dreva obojživelníkom v lese pomáha“. Omyl. Naše druhy, ako som písal veľmi radi obsadia aj lesné mláky, ale tie vo väčšine prípadov predstavujú pre ne pasce. Ak v takejto mláke voda vyschne ešte pred tým, ako sa dokážu larválne štádiá jedincov metamorfovať a žiť terestrický (suchozemský) spôsob života, ide o smrtiacu pascu. Ak je mláka na frekventovanej lesnej ceste a „objavia“ ju žaby či mloky, tiež ide o pascu, kde sú na živote ohrozené tak dospelé jedince, ako aj ich vajíčka a larvy. Takýchto frekventovaných a vysychajúcich mlák na lesných cestách je u nás v území väčšina. Obojživelníky „milujú“ disturbancie (narušenia) v krajine, pri ktorých vznikajú stojaté, či pomaly prietočné vodné plochy (napr. bobrom vytvorená hať, či hrádza, spadnuté stromy v korytách potokov a s tým spojený vznik reprodukčných plôch obojživelníkov, atď.) Vhodné sú pre nich však len tie, kde je reprodukčný cyklus nenarušený, kde populácie môžu dlhodobo prežívať.

Globálna zmena klímy a jej lokálne prejavy (hlavne sucho), regulácie a napriamovanie tokov, zasypávanie mokradí + spomínané pasce pre obojživelníky a úhyny na dopravných komunikáciách dávajú tejto triede živočíchov naozaj zabrať.

Vyššie spomenuté poznatky o obojživelníkoch nám však umožňujú realizovať v prírode „umelé“ disturbancie. Keď sa podarí s vlastníkom, alebo užívateľom pozemku dohodnúť a vybagruje sa na vhodnej lokalite nová vodná plocha, alebo sa tá zanesená bahnom obnoví, nie je nič lepšie pre zachovanie miestnych populácii obojživelníkov a tam kde je voda, je aj život.

Takto sa nám podarilo v rámci CHKO Kyusce v roku 2008 vytvoriť prvú umelú vodnú plochu v alúviu potoka v obci Nová Bystrica v k. ú. Riečnica. V priebehu rokov sme monitorovali, ako ju miestne obojživelníky objavujú a využívajú. Prvé sa v mokradi objavili skokany hnedé, neskôr kunky žltobruché, o rok neskôr sme objavili vo vode nakladené vajíčka ropuchy bradavičnatej. Z iných druhov živočíchov sa objavila užovka obojková, vydra riečna a zalovil si tu aj rybárik riečny a bocian čierny. Naposledy sa nám podarilo nájsť posledné dva druhy z mlokov: mloka horského a mloka karpatského. Mimochodom, v prípade mloka karpatského ide o lokalitu s najpočetnejšou populáciou v rámci nám známych mokradí. Posledný monitoring mokrade v tomto roku nás príjemne prekvapil: mlok horský 28 jedincov a mlok karpatský 25 jedincov, s pomerom pohlaví približne 50:50 pri oboch druhoch.

Text a foto: Peter Drengubiak