Jar na Kysuciach? Cíbik chochlatý smutne napodobňujúci ďatľa pri dobíjaní potravy spod zamrznutej zeme…Ale nie to som chcel. Stále pretrvávajúce zimné podmienky na horách umožňujú mapovať pobytové znaky veľkých šeliem tak, ako si to každý „šelmiar“ želá, ale ani to som nechcel… Čo nás v poslednú dobu veľmi teší, tak je výskyt pobytových znakov jedincov tetrova hlucháňa v CHKO Kysuce. O jeho ohrození sa popísalo už veľa, v praxi sa zatiaľ, žiaľ toho pre jeho ochranu nestalo skoro nič. Staršie ročníky spomínajú, že s hlucháňom na Kysuciach nikdy nebol problém. S určitou dávkou preháňania, bol vraj všade. Zlaté časy. Rád si predstavujem krajinu, ako vyzerala v období, kedy človek z prírody nebral toľko, ako teraz. Kedy Váh či Kysuca boli ešte riekami a nie človekom „znásilnenými stokami“ s narušeným riečnym kontinuom a s biologickými hodnotami znečistenia na úrovni zazemňujúcich sa stojatých vôd. Kedy les bol lesom a nie monokultúrnou produkčnou plochou na drevnú hmotu atď. Ale späť k hlucháňovi. Musím sa priznať, milujem stopovanie veľkých šeliem, neviem vysvetliť prečo, ale keď mi vlčiu stopu križuje hlucháň, je úplne jasné, kde budú viesť ďalšie moje kroky. Hlucháň na Kysuciach je v súčasnosti ako drop fúzatý na Sysľovských poliach, ohrozený.

Správa CHKO Kysuce v poslednej dobe participuje na príprave zóny pre ochranu populácie tetrova hlucháňa na Kysuciach. Ide o lokality, kde je ešte možné nájsť pobytové znaky jedincov i habitat vhodný pre jeho život i prežitie. Všetko bude záležať od štátu a zároveň tak od majiteľov a užívateľov lesov, či sa z hlucháňa budú tešiť i naše deti a vnúčatá, alebo zostane len v spomienkach, ako symbol divočiny plnej života.

Text: Peter Drengubiak

Foto: Peter Drengubiak & Zuzana Václavová