V týchto dňoch končí migrácia ropuchy bradavičnatej v Hornom Vadičove, kedy sa posledné dospelé jedince vracajú späť z mokrade do suchozemského spôsobu života. Do lesov, hájov, parkov a záhrad, kde budú žiť až do jesennej migrácie na zimoviská.

Jar býva charakteristická premenlivosťou počasia, avšak jar 2021 bola zo začiatku charakteristická výraznou premenlivosťou – teplotnými „skokmi“ a snehovými prehánkami, na čo reagovala aj fauna. Ropuche bradavičnatej sa tak v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi predĺžilo obdobie migrácie na reprodukčnú lokalitu a z nej cca o 10 dní. Z tohto dôvodu bolo náročnejšie zabezpečiť aj prenos ropúch cez dopravnú komunikáciu. Žiaľ ani prenos ropúch cez cestu a ani dopravné značky upozorňujúce na „ťah žiab“ so znížením odporúčanej rýchlosti na 30 km/h nedokážu zabrániť úhynom pod kolesami áut. Približným niekoľkoročným odhadom máme odpozorované, že asi len 20% z prejdených áut zníži na danom úseku rýchlosť, čo je dosť smutné. A tak sa stalo i tento rok, že na ceste vplyvom dopravy uhynulo celkovo 271 jedincov ropuchy bradavičnatej. Keď si zoberieme spoločenskú hodnotu jedného jedinca chránenej ropuchy bradavičnatej 230 €, tak celková spoločenská škoda 62 330 € nie je vôbec nízka a to nespomínam škodu ekologickú, ktorá sa peniazmi vyčísliť nedá. Na druhej strane, po sumarizácii počtov do mokrade prenesených ropúch, sme sa dopočítali k nečakanému číslu 7 563 jedincov. Čo sa týka potenciálnych prírastkov v budúcnosti, ktoré sa dožijú dospelosti a samotnej reprodukcie je limitujúcim faktorom predovšetkým úmrtnosť samíc v dôsledku dopravy (samíc je v populácii podstatne menej ako samcov). Nie je nám ľahostajný úhyn ropúch na ceste, preto sa pokúsime zabezpečiť uvedený úsek cesty okrem značiek, migračných zábran a prenosov aj iným spôsobom, uvidíme, do akej miery budeme úspešní.

Významnou mierou nám tento rok s prenosom ropúch pomohli Eva Pietorová a Jarmila Vaňková. Ku koncu migrácie sa k nám pripojil aj náš nový „zberač-prenášač“ Martin Kelko.  Bez ľudí a ich ochoty by to v Hornom Vadičove na ceste, počas jarnej migrácie ropúch vyzeralo úplne inak a verte tomu, že ten obraz by sa vám nepáčil. Preto veľká vďaka hlavne dobrovoľníkom, ktorí si aj napriek sťaženým podmienkam, spôsobených Covidom 19 našli čas a priestor pomôcť. Zároveň patrí naša vďaka aj ohľaduplným vodičom. My a ropuchy ďakujeme.

Text a foto: Peter Drengubiak