(Kraso)korčuliarky

Ekosystémy mokradí sú bohaté na druhovú i mikrohabitatovú diverzitu. Množstvo ponúk prostredia je „vykryté“ rôznymi živočíšnymi formami existencie. Všetky niky sú obsadené buď nenáročnými druhmi na podmienky prostredia, alebo/aj špecializovanými formami života, druhmi, ktoré na zmeny prostredia reagujú citlivo.

Povrchové napätie vodnej hladiny, chĺpky na končatinách a nízka telesná hmotnosť umožňujú pohyb a život na hladine vodných plôch druhom s príznačným pomenovaním „korčuliarky“. Korčuliarky (čeľaď Gerridae) systematicky patria medzi vodné bzdochy, presnejšie semiakvatické bzdochy, ktoré u nás môžete pozorovať hlavne na stojatých, ale aj mierne tečúcich vodách. Ich spôsob pohybu po vodnej hladine (korčuľovanie) bol zdrojom pre slovenský ekvivalent ich pomenovania. Ide o bezstavovce žijúce dravým spôsobom života. Lovia prevažne terestrický (suchozemský) hmyz, ktorý sa „ocitne“ na vodnej hladine, ale aj druhy vodného hmyzu, ktoré sa objavia v blízkosti vodnej hladiny, či už za účelom nadýchnutia sa, hľadania potravy, alebo z dôvodu kladenia vajíčok. Zaujímavosťou u druhu Gerris lacustris bola pozorovaná konzumácia uhynutého vodného slimáka a tiež uhynutej ryby.

Svoju korisť korčuliarky zaregistrujú na základe dvoch podnetov. Korčuliarky dokážu vnímať i „vysielať“ otrasy vodnej hladiny a medzi nimi rozlišovať rôzne frekvencie. Vďaka receptorom na končatinách vedia rozlišovať napr. otrasy (vlny na vodnej hladine) medzi reprodukčnými frekvenciami a frekvenciami koristi spadnutej na hladinu. Druhý, nemenej významný podnet pri love je vizuálny podnet. Korčuliarky majú vynikajúco vyvinuté zložené oči.

Druhy rodu Gerris lovia prevažne živú korisť. Dôležité okrem vnímania frekvencií vlniacej sa hladiny je pri tomto rode aj to, aby bola korisť vo vizuálnom poli loviaceho jedinca. Ak sa musí loviaca korčuliarka otočiť o viac ako 100°, tak väčšinou korisť ignoruje. Z tohto dôvodu (vyššia lovná úspešnosť) sa niektoré druhy čeľade Gerridae združujú do tzv. „škôl“, kde je v jednej loviacej skupine niekoľko jedincov, ktoré pozorujú okolie a v prípade dostupnosti koristi ju ulovia a skonzumujú. Spomenuté „školy“ môžu byť v istej miere aj osudovou záležitosťou pre korčuliarky, keďže sa medzi nimi objavuje i kanibalizmus, zároveň však zoskupovanie sa jedincov má isté strategické výhody voči loviacim predátorom (vtákom a rybám). Okrem druhov čeľade Gerridae sú vodné bzdochy tiež známe vnútrodruhovým kleptoparazitizmom (kradnutie si ulovenej potravy).

Keď budete niekde pri vode, zahľaďte sa pri brehu na hladinu, či neobjavíte korčuliarky a keď sa vám to podarí, tak ich chvíľu pozorujte, ich život je fascinujúce „divadlo“…

Text a foto: Peter Drengubiak