Nesmieme sa vzdať…

…“Podstatou rovnováhy je dostávanie a dávanie. Život každého z nás bude o veľa viac vyrovnaný, keď budeme ako ľudstvo schopní vracať prírode aspoň toľko, koľko od nej získavame, a keď zároveň začneme splácať svoj dlh“.

Týchto pár viet na úvod som si vybral z knihy, ktorá sa nedávno objavila u nás aj v slovenskom preklade. Je to dielo autora, ktorý je známy po celom svete ako prírodovedec, producent, dokumentarista, cestovateľ, milovník a ochranca prírody, čo nás v istom bode ako ochrancov prírody spája, všade na svete. Dovoľte mi pokračovať a uviesť pár viet, odstavcov a myšlienok z knihy „Život na našej planéte“ autora Davida Attenborougha…

…práca v BBC :

„Počas expedícií pri tvorbe seriálu Spoznávame ZOO som stretol ľudí z najvzdialenejších kútov sveta, ktorých životný štýl sa veľmi odlišoval od toho môjho. Naučil som sa veľa nielen o nich, ale aj o tom, ako vnímajú život. Mal som túžbu priblížiť ich život a pohľad na svet našim divákom“.

… z ciest (Nová Guinea) :

„Mal som možnosť vidieť, ako ľudia kedysi dávno žili na Zemi. Združovali sa do malých skupín a vo voľnej prírode našli všetko, čo k životu potrebovali. Boli závislí od zdrojov, ktoré sa neustále obnovovali. Produkovali minimálne množstvo odpadu. Žili udržateľným spôsobom života, v rovnováhe so životným prostredím“.

… z tvorby „Život na Zemi“ :

„Nakoniec sa to podarilo a seriál bol schválený. Nazval som ho Život na Zemi. Nejaký čas mi trvalo vytvoriť produkčný tím. Scenár pre prvých 13 častí som napísal prakticky na jedenkrát. Zamestnali sme tím kameramanov a naplánovali sme natáčanie takmer 600 druhov živočíchov v 30 rôznych krajinách“….

… z natáčania goríl s Dian Fossey:

„Zišiel som dolu svahom, prebrodil som sa potôčikom, vyštveral sa na svah oproti a zastal som na mieste, kde som predpokladal, že Martin bude mať v zábere mňa aj gorily. John mi naznačil, že môžem začať. Ešte som ani nestihol nič povedať, keď mi zrazu niečo pristálo na hlave. Bola to ruka obrovskej gorilej samice, ktorá sa vynorila z húštia. Svojimi tmavohnedými očami hľadela priamo na mňa. Potom posunula ruku z hlavy na tvár, stiahla mi dolnú peru a pozrela mi do úst. Povedal som si, že toto asi nebude najvhodnejší moment na vysvetľovanie významu protistojného palca. Zrazu som čosi zacítil na nohách. Dve gorilie mláďatá si na mňa sadli a pohrávali sa mi so šnúrkami na topánkach“.

…vzdelávanie v podaní Davida:

„Život v otvorených vodách je v prvom rade ohrozený prístupom k živinám. Na miestach, kde sú vhodné podmienky, žijú rastliny a živočíchy v povrchových vodách. Po uhynutí klesajú smerom dole v podobe takzvaného morského snehu. Na miestach, kde živiny nie sú voľne k dispozícii, môže byť voda v povrchovej časti oceánu takmer sterilná. Fytoplanktón tvorí základ oceánskeho potravinového reťazca a je schopný fotosyntézy… V oceáne nájdeme miesta, kde sa rozložený morský sneh vplyvom prúdov rozvíri ponad podmorské pohoria a niekedy sa dostane až ku hladine. Tu sa fytoplanktónu, a teda aj rybám výnimočne darí“.

…“temnota reality“ a ochrana prírody:

„Dian Fossey a jej odvážny aktivizmus, Peter Scott a jeho záchrana havajských husí, úspešné demonštrácie proti lovu veľrýb, opätovné vypustenie oryxu arabského do prírody či vytvorenie tigrích rezervácií v Indii – to všetko sú príklady činností v podaní nespočetných ochrancov prírody, ktorí neúnavne získavali finančné prostriedky a s nadšením presadzovali opatrenia na ochranu vzácnych druhov. Toto všetko však nestačilo. Vzhľadom na to, že človek rozumný chce stále viac, ďalšiemu štádiu sa nedalo vyhnúť. Celé biotopy začali zrazu vymierať… Teraz prichádzajú na rad dažďové pralesy. A podobne ako všetko v druhej polovici 20. storočia, a zároveň v druhej polovici môjho života, rozsah a rýchlosť ľudskej činnosti sa z roka na rok zvyšuje. Prišli sme už o polovicu dažďových pralesov. Populácia orangutanov na ostrove Borneo bez pralesa neprežije. Od mojej prvej návštevy pred viac ako 60 rokmi sa jeho objem zmenšil o dve tretiny… Štyri miliardy hektárov plochy sme v priebehu troch storočí získali za cenu vyrúbania sezónnych lesov, dažďových pralesov, krovín a trávnatých porastov… Nemôžeme naveky pokračovať v rúbaní pralesov a čokoľvek, čo nemôžeme robiť naveky, nie je trvalo udržateľné. Keď vykonávame trvalo neudržateľnú činnosť, škody sa postupne nabaľujú a v istom okamihu celý svet zlyhá. Žiaden biotop, bez ohľadu na svoju veľkosť, nie je mimo nebezpečenstva“.

…úbytok divočiny na Zemi:

1968 – podiel divočiny na Zemi 59%

2020 – podiel divočiny na Zemi 35%

…jedno z mnohých riešení nepriaznivej situácie na Zemi o ktorých Dávid v knihe píše (intenzívne poľnohospodárstvo v Holandsku a jeho vývoj):

„Keď v 70. rokoch (20.storočia) nasledujúca generácia tieto farmy zdedila, začali sa využívať rôzne hnojivá pesticídy, herbicídy, skleníky ako aj mechanické stroje. Každá farma sa začala špecializovať na jednu, dve plodiny a rodinám sa darilo zvyšovať objem úrody. Ich produktivita však bola závislá od nafty a chemikálií. Do tohto momentu sa rozvoj holandského poľnohospodárstva neodlišuje od ostatných krajín. Biodiverzita, kvalita vody a ďalšie environmentálne faktory sa výrazne zhoršili. Na sklonku tisícročia prebrala štafetu opäť ďalšia generácia a niektorí farmári si stanovili nové priekopnícke ambície. Rozhodli sa zvyšovať úrodu tak, aby zároveň znižovali negatívny dopad fariem na životné prostredie… Do uzatvorených priestorov (skleníkov) zabudovali automatizované systémy na kontrolovanie teploty, ktoré pomáhajú udržiavať ideálnu teplotu a zároveň obmedzujú plytvanie vodou a teplom. Potrebu dažďovej vody pokryli tým, že ju začali zhŕňať zo striech vlastných skleníkov. Plodiny nesadili do pôdy, ale do žľabov naplnených vodou bohatou na živiny, čím znížili vstupné náklady aj straty. Namiesto pesticídov, nasadili kontrolované množstvá prirodzených predátorov, aby mohli domáce včelstvá bezpečne opeľovať plodiny. Na každom štvorcovom metri polí začali merať obsah vody a živín, len aby zabezpečili, čo najoptimálnejšiu vlhkosť a obsah živín. Naučili sa vyrábať vlastné hnojivá. Dokonca aj obalový materiál vyrábali zo stoniek a odumretých listov, ktoré zvýšili po zbere úrody“.

…príklad regeneratívneho poľnohospodárstva:

Regeneratívne poľnohospodárstvo je pomerne lacný spôsob ako obnoviť vyčerpanú pôdu na väčšine polí. Spočíva v obohatení vrchnej časti pôdy organickým materiálom, ktorý je bohatý na živiny. Zároveň sa vyhýba orbe pôdy, ktorá odkrýva jej vrchné časti a tým uvoľňuje do atmosféry oxid uhličitý (CO2). Farmári s regeneratívnym prístupom obmedzujú používanie hnojív, pretože nepriaznivo vplývajú na biodiverzitu pôdy, ako aj na jej zdravé fungovanie. Po žatve zasievajú akési „ochranné plodiny“, ktoré chránia pôdu pred priamym slnečným svetlom a dažďom a zároveň umožnia živinám preniknúť hlbšie do pôdy. Na poliach striedajú v priebehu rokov rôzne druhy plodín z ktorých každá čerpá z pôdy iný pomer živín. Týmto spôsobom sa snažia zabrániť preťaženiu pôdy. V súčasnosti už celosvetovo, väčšinou v chudobnejších krajinách, nemôžeme využívať pol miliardy hektárov pôdy, kvôli jej nadmernému preťaženiu. Regeneratívne poľnohospodárstvo by ju malo znova premeniť na úrodné polia a zároveň uskladniť odhadovaných 20 miliard ton CO2.

…záver:

„Narodil som sa v inej dobe. Myslím to úplne doslova. Prvýkrát som zazrel svetlo sveta v období, ktoré geológovia nazývajú holocén a podobne ako všetci moji súčasníci, odídem odtiaľto v období antropocénu, ktorému vládne ľudská činnosť… Často hovoríme o záchrane planéty, no musíme sa aktívne zasadiť o záchranu ľudstva. Príroda si poradí – s nami či bez nás… Človek rozumný, múdra ľudská bytosť sa musí poučiť zo svojich chýb a obhájiť svoje meno. Našou ohromnou úlohou v dnešnej dobe, je zabezpečiť to, aby sme to dokázali. Nesmieme sa vzdať. Máme k dispozícii všetky potrebné nástroje, miliardy pozoruhodných myšlienok a nápadov, ako aj nesmierne mocné prírodné sily, ktoré nám v tom pomôžu… Ešte je čas na to, aby sme napravili naše chyby, prevzali kontrolu nad stopou, ktorú zanechávame, zmenili smer nášho vývoja a vrátili sa do stavu keď náš druh žil v súlade s prírodou. Jedine, čo k tomu potrebujeme, je vôľa“.

Dávidova kniha je určite poučná a inšpiratívna, ako celý jeho doterajší život a zároveň nám ponúka veľmi presný pohľad na nás, na ľudí. Navyše v nej nájdete veľmi estetické kresby a historické čiernobiele fotografie, ktoré celú atmosféru diela citlivo dopĺňajú. Osobne som rád, že sa mi podarilo svoju knižnicu obohatiť o tento počin a zároveň ju odporúčam všetkým ľuďom, nielen dokumentaristom, biológom, cestovateľom, alebo ochrancom prírody, lebo ochrana našej Zeme a života na nej je vecou nás všetkých…

Peter Drengubiak