Urbanizácia v kysuckých údoliach má až na pár výnimiek súvislý a neprerušovaný charakter. Líniové stavby (cesty a železnice) spolu s priemyselnou a radovou zástavbou rodinných, bytových domov a oplotení vytvárajú v území neprekonateľné prekážky pre pohybujúcu sa zver. Riešenie v tejto nemilej situácii predstavujú migračné koridory a ich ochrana.

Migračné koridory zabezpečujú možnosť pohybu, či presunu zveri v krajine. Ide o tzv. konektivitu, alebo vzájomné prepojenie väčších prírodných celkov napr. pohorí, pomocou migračných koridorov. Koridory sú v krajine zastúpené v podobe prírodných prvkov – lesy, lúky, pasienky, brehové porasty tokov i samotné toky, cez ktoré sa môže zver voľne pohybovať a presúvať. Pri ochrane, či zachovaní konektivity dbáme hlavne na jej zabezpečenie z pohľadu výskytu a potrieb chránených druhov živočíchov. Na Kysuciach to sú predovšetkým veľké šelmy – rys, vlk a medveď, ale aj mačka divá, vydra riečna, bobor eurázijský, ryby, obojživelníky a i.

Kde sa môžete zoznámiť s polohou a trasovaním jednotlivých migračných koridorov? Migračné koridory sú zakreslené v každej dobre projektovanej územno-plánovacej dokumentácii miest a obcí, ktorá by mala byť archivovaná na stavebných úradoch jednotlivých sídiel. Územné plány miest a obcí sú základným koncepčným materiálom pre stavebný rozvoj, ale i územnú ochranu v jednotlivých katastroch. Zároveň je možné vidieť migračné koridory vrátane ostatných chránených prvkov v krajine, v dokumentácii Územných systémov ekologickej stability (ÚSES), ktoré sú dostupné na okresných úradoch.

Tam, kde dochádza k výstavbe líniových stavieb, ako napr. diaľnice a železnice je pre zabezpečenie konektivity území nevyhnutné stavať ekodukty, či zelené mosty. Takéto opatrenia sú v Európe a v Severnej Amerike už niekoľko rokov bežným trendom, ako sa vysporiadať s negatívnymi vplyvmi výstavby na migráciu, disperziu a cirkadiánne podmienené presuny zveri v krajine.

Prednedávnom sa nám v rámci interných vzdelávacích aktivít podarilo navštíviť v sprievode zamestnancov Národnej diaľničnej spoločnosti jeden z troch ekoduktov, ktoré sú na Slovensku postavené. Konkrétne išlo o ekodukt v Lučivnej, zabezpečujúci prechod a disperziu zveri ponad diaľnicu D1. Z prezentácie, terénnej obhliadky ekoduktu a z videí, ktoré sme mali možnosť vidieť je jasné, že stavby podobného typu plnia svoj účel a sú nevyhnutnou podmienkou pre zachovanie genetickej a biologickej diverzity zveri nielen na Slovensku. Informácie prezentované na stretnutí boli poučné a určite ich v blízkej budúcnosti využijeme aj na Kysuciach  pri stavbách podobného typu, najbližšie však vo Svrčinovci.

Vo Svrčinovci v súčasnosti prebieha projektovanie ekoduktu, kde je dopravná infraštruktúra (železnica a cesta č. I/11) v kolízii s migračným koridorom nadregionálneho významu. Správa CHKO Kysuce sa podieľa na pripomienkovaní projektovej dokumentácie, čím sa snažíme zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre zver, ktorá by mala zelený most využívať. Pevne veríme, že toto nebude na Kysuciach jediná a posledná stavba podobného charakteru. Koniec koncov, prepojenie či konektivita veľkoplošných chránených území a území európskeho významu NATURA 2000 je i našim európskym záväzkom na zabezpečenie ochrany populácií chránených druhov živočíchov v medzinárodnom meradle.

Text a foto: Peter Drengubiak