V dňoch, kedy sa teploty vyšplhajú nad 30°C padne vhod prechádzka ku vode. A práve pri rieke Kysuca sa vám pri takomto osviežení môže stať, že okrem iných, na rieku viazaných živočíchov, môžete v koryte toku objaviť jednu zo vzácností vodného sveta. Živočícha so zaujímavým reprodukčným cyklom a tiež druh, ktorý má v obľube čistejšie vodné toky. Vzhľadom k jeho životným nárokom sa stal pre našu prírody vzácnym a ohrozeným taxónom. Druh s nízkou mobilitou v dospelosti, avšak s vysokou mobilitou v čase vývoja. Chránený druh európskeho významu so spoločenskou hodnotou 200 € za jedinca. Znečistenie tokov, ťažba štrkových náplav (štrkových lavíc), umelé bariérové prvky v korytách (hrádze, stupne, malé vodné elektrárne) sú hlavné „produkty“ ľudskej činnosti, ktoré limitujú jeho výskyt v riekach. Zoznámte sa prosím, korýtko riečne (Unio crassus).

Za posledné roky sa nám podarilo na Kysuciach lokalizovať niekoľko výskytov tohto lastúrnika. Väčšinou išlo o skupiny pár jedincov, avšak nedávno pri mapovaní riečnej fauny sme narazili na naozaj veľmi bohatú subpopuláciu tohto druhu. Cez 300 jedincov sústredených na asi 70 m dlhom a 3 m širokom úseku plytkej časti rieky. Habitat ako vystrihnutý z publikácie o korýtku – vegetáciou polozatienené, štrkovité dno na povrchu s piesčito-bahenným substrátom z ktorého na niektorých miestach bolo vidieť len vylučovacie a prijímacie otvory jedincov.

Korýtka riečne sa dožívajú pomerne vysokého veku (okolo 30 rokov) a počas obdobia dospelosti sa snažia reprodukciou zabezpečiť potomstvo. Práve tu sa okrem toho, že korýtka „svojím jedálničkom“ filtrujú (čistia) vodu dostávame aj k ďalšej zaujímavosti. Reprodukcia korýtka riečneho ja závislá od prítomnosti určitých druhov rýb v rieke. Hlaváč bieloplutvý, čerebľa pestrá, jalec hlavatý sú ryby, ktoré na Kysuci pri reprodukcii korýtka riečneho pripadajú do úvahy. Potom, ako samice vylúčia z tela oplodnené glochídiá (poloparazitické larvy), tie musia pre svoj ďalší úspešný rast a život čo najskôr nájsť svojho hostiteľa a toho predstavujú vyššie spomenuté druhy rýb. Glochídiá sa v toku snažia zachytiť ideálne na žiabroch hostiteľa, prípadne na jeho pokožke, kde trávia istú časť svojho ďalšieho života, pričom svojho hostiteľa neohrozujú. Neskôr sa opäť dostávajú na dno rieky, kde postupne dospievajú. Takto sa môžu pomocou rýb dostať mladé korýtka aj na nové lokality (zoochória), mimo svoju pôvodnú kolóniu.

Text a foto: Peter Drengubiak