Za bahniakmi v lete

Množstvo druhov vtáctva, viazaných na mokrade je v našej územnej kompetencii pomenej. Nebolo nám „dopriate“ mať u nás „ornitologický raj“, ako napr. na Sennom. Napriek tomu si však vážime výskyt všetkých druhov, ktoré tu žijú ako hniezdiče, migranti, či zimujúce druhy.

V tomto duchu sme sa počas hniezdneho obdobia zamerali na mapovanie bahniakov v okolí našich najväčších tokov. Rieky Kysuca, Bystrica a Čierňanka so svojou erózno-akumulačnou činnosťou vytvárajú vhodné hniezdne možnosti u nás hlavne pre kulíka riečneho Charadrius dubius a kalužiaka riečneho Actitis hypoleucos.

Celkovo bolo skontrolovaných 44 štrkových lavíc v rôznom štádiu zarastania vegetáciou (sukcesia). Rozhranie tvorili nánosy bez vegetácie respektíve len s nezapojenou, rozvoľnenou vegetáciou bylín a tráv cez nánosy „zelenšie“ s väčším a pestrejším zastúpením vegetácie až po riečne ostrovy so zapojenou vegetáciou spolu s výskytom vyšších drevín (stromov).

Počas vizuálno – akustického, extenzívneho mapovania spomenutých druhov bolo zistené pomerne nízke zastúpenie kulíka riečneho, ako aj kalužiaka riečneho. Kalužiak riečny bol pozorovaný na šiestich lokalitách v celkovom počte 12 dospelých jedincov. Kulík riečny bol zaznamenaný na piatich lokalitách s celkovým počtom 10 dospelých jedincov. Zaujímavé pozorovanie hniezdiaceho páru s dvoma mláďatami sme zaznamenali v aktívnom lome v Lopušných Pažitiach.

Uvedené mapovanie nemalo za cieľ zistiť presnú početnosť hniezdiacich párov v našej územnej pôsobnosti. Skôr išlo o akúsi „pilotnú“ snahu, zamerať sa popri mapovaní ostatnej fauny, viazanej na riečny ekosystém aj na bahniaky. Budeme optimisti a na záver si zaželáme viac času a tiež dobrovoľníkov, ktorí by sa radi zapojili do mapovaní a monitoringov tak krásnych a pestrých ekosystémov, aké vytvárajú rieky. Poznať vývoj populácii je základným kameňom k „nastaveniu“ správnych ochranárskych opatrení.

Pripájam ešte zaujímavosť zo života kulíka riečneho. Svoje hniezdisko si kulík bráni špecifickým, teatrálnym spôsobom. Ak sa k hniezdu priblíži nejaký potenciálny predátor, napr. líška, vztýči sa samička na hniezde a provokatívne, v malej vzdialenosti od predátora sa vlečie preč od hniezda krívajúc a ozývajúc sa, pričom trepoce krídlami a hrá pred predátorom drámu – „som ranená korisť, ktorá sa dá ľahko uloviť“. Ak predátor naletí, samička ho tak odláka od vajíčok a potom sa s ľahkosťou pred ním vznesie a odletí.

Text a foto: Peter Drengubiak