Ktorá pôda je lepšia pre zadržiavanie vody? Pôda v lese alebo na poli?  

Kým poľnohospodárska pôda je hlbšia a väčšinou má lepšiu kvalitu, lesná pôda má zas väčšie infiltračné (vsakovacie) vlastnosti.

Les má značný vplyv na hydrologický cyklus v krajine. Podieľa sa na tvorbe oblačnosti a znižovaní odtoku povrchovej a podpovrchovej vody do riek. Zväčšuje zásoby podzemnej vody. V zdravom lese neexistuje povrchový odtok a pôdna erózia. Lesná pôda je ako špongia – zrážková voda vsiakne bezo zvyšku celá.

Avšak kolobeh vody v lesoch narúšajú zhutnené povrchy lesných ciest a približovacích liniek. Zhutnenie týchto plôch je v súčasnosti intenzívnejšie ako v minulosti predovšetkým kvôli ťažkej lesnej technike: za posledných 50.rokov sa jej hmotnosť zväčšila šesť násobne. Na nepoužívaných lesných cestách nedochádza ani po desiatkach rokov k obnove pôvodných pôdnych vlastností. Kým mráz vrchné, zhutnené vrstvy približne do 30 cm rozvoľní (kryoturbácia), nižšie vrstvy ostávajú zhutnené a sú nedostupné pre vsakovanie vody. Dobrým indikátorom starých nesanovaných ciest je sitina sivá (Juncus inflexus).

V procese zhutňovania lesnej pôdy zaniká jemný, vzájomne prepojený systém pórov a kapilár, preto sa vsakovanie zrážkovej vody zníži na minimum. V roku 2011 pracovníci Ústavu hydrológie Slovenskej Akadémie Vied hľadali účinné riešenie tohto problému. V katastri obce Ťahanovce porovnávali pomocou simulácie zrážok vsakovanie a veľkosť povrchového odtoku na troch rôznych úsekoch približovacej lesnej cesty. Porovnávala sa lokalita na úseku, ktorého povrch nebol upravený s lokalitou s vybudovanými prehrádzkami a s lokalitou s narušeným povrchom pomocou bagra. Experiment ukázal, že najvyšší priesak (až 100%) zrážkovej vody do nižších vrstiev pôdy a podložia mal úsek lesnej cesty, ktorý bol technicky upravený bagrovaním. Pôdna erózia sa v tejto lokalite znížila na minimum.  Pokus tiež ukázal, že až 80% zrážkovej vody odtieklo preč na časti lesnej cesty s povrchom bez akýchkoľvek technických úprav.

Nepriaznivý stav nastáva počas prívalových dažďov. Vtedy sa lesné cesty a približovacie linky menia na vodné toky  a dochádza na nich k hĺbkovej erózii pôdy. Vznikajú erózne ryhy.  Vzniknutý povrchový odtok zvyšuje kumulačný prietok vodných tokov počas povodní. Takýto pôvod má až 52% povodní na území EÚ.

Cieľom vodozádržných opatrení je v hospodárskych lesoch zvýšiť infiltráciu povrchovej vody a zvyšovanie zásob podzemnej vody, chrániť pôdu proti erózii, ochladzovať prostredie v čase vysokých teplôt, ochrániť zdroje pitnej vody. Významná je ochrana proti povodniam – aj ako prevencia škôd na majetku a infraštruktúre. A v neposlednom rade dôležitá je ich podpora biodiverzity. Nižšie uvedené nápravné postupy je možné uplatniť na nepoužívaných lesných cestách a približovacích linkách na holinách po kalamitnej ťažbe, kde vznikajú hlboké erózne ryhy.

• Pre silne erodované lesné cesty a linky na prudkých svahoch so sklonom do 43° je vhodné opatrenie jama – hrádza – jama. Opatrenie sa realizuje najčastejšie na kalamitných holinách ťažkým bagrom (viac ako 20 ton), ktorý hĺbi jamy (3x2x1,5 metra). Ako stabilizačný prvok medzi jamami sa ponecháva nenarušená časť cesty.  Dôležitou súčasťou opatrenia je aj úprava okolitého svahu vrypmi bagrovou lyžicou, ktorými sa prerušia pôdne kapiláry a nedôjde tak k odtoku pôdnej vody do revitalizovaného priestoru jamy.

• Na miernych svahoch so sklonom do 20° je vhodné vytvárať vsakovacie pásy. Aj v takýchto lokalitách sa hĺbia jamy (3x2x1 metra). Pri ešte miernejších sklonoch sa namiesto jám realizujú len vrypy lyžicou bagra, kde dôjde k rozvolneniu zhutnenej pôdy, t.j. podobratiu zeminy a jej spätnému uloženiu, ktorá potom dokáže zadržať zrážkovú vodu a zmierniť povrchový odtok. Taktiež sa ako stabilizačný prvok uplatní bagrom nenarušená časť lesnej cesty alebo linky. 

• Aj na používaných lesných cestách a linkách je možné vykonať nápravné opatrenia v podobe tzv. terénnych vĺn (prieľahy, zvodnice). Ide o jednoduché odvedenie povrchového odtoku počas zrážky na nezhutnený terén pod telesom cesty alebo linky pomocou priečnej ryhy.  

• V hospodárskom lese je taktiež možné opatreniami podporiť biodiverzitu vytvorením viacerých navzájom prepojených malých vodných plôch (plytké mláky a mokrade). Opatrenie je realizovateľné pri miernych sklonoch svahu do 15°. Vytvorené plytké jamy poskytujú životný priestor živočíchom naviazaných na vodné prostredie. Pri hĺbení jám môže byť použitá ľahšia technika.

Všetky tieto sanačné opatreniami znížia v hospodárskych lesoch nielen povrchový odtok na lesnej pôde a odnos pôdy počas dažďa, ale majú aj potenciál viesť k udržateľnejšiemu hospodáreniu v lesoch.

Text a fotografie: Katarína Kyselová

Fotografie vznikli počas workshopu – ukážky rekultivácie zhutnenej pôdy v lokalite Úplaz medzi Fačkovom a Čičmanmi, ktorý 23.10.2024 usporiadala n.o. Kvapka Rajeckej doliny. 

Použité zdroje:

Kubín, Miroslav – Vala, Ondřej – Vaľo, Štefan: Místo vody v krajině máme suché lesy. Inovativní metóda „jáma-hráz-jáma“. In: Chránené územia Slovenska č.97/2021, s. 107-114.

Orfánus, Tomáš: Správa o výsledkoch overenia protipovodňovej a protieróznej činnosti technických opatrení, ktoré boli zrealizované ako pilotné projekty nad obcou Ťahanovce. Ústav hydrológie SAV. Bratislava, 2011, 8 s.