Nepochybne jeden zo silných momentov v mojom živote bol, keď som prvý krát mal možnosť vidieť a zároveň dotknúť sa orla skalného. Nebolo to žiaľ za príjemných okolností, išlo o zraneného jedinca, ktorý sa však nakoniec po uzdravení dostal späť do prírody. „Skalák“, ako sa mu ochranárskym žargónom hovorí, je určite jeden z tých druhov, do ktorých sa zamilujete na prvý pohľad.

Územie Správy CHKO Kysuce nie je zrovna kľudné územie, čo sa týka ľudskej činnosti, do veľkej miery nestabilné monokultúrne smrekové lesy a ich ťažba robia svoje. Ale i ťažba v starých, druhovo pôvodných jedľovo-bukových lesoch zasahuje do života mnohých chránených i nechránených druhov. Orol skalný je druh, ktorý vyžaduje „zóny kľudu“, hlavne v období inkubácie znášky, ale nielen vtedy.

S  jeho ochranou na Slovensku má veľké skúsenosti môj kolega a šéf, Ing. Ján Korňan. Práve on môže najlepšie opísať situáciu s vývojom hniezdenia orla skalného v územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce v minulosti a dnes. Preto som mu položil pár otázok:

Janko, aká bola situácia s hniezdením orla skalného v CHKO Kysuce v minulosti?

Územie CHKO Kysuce, ale aj celé Kysuce boli v minulosti zo zoologického hľadiska jednou z veľmi slabo poznaných území na Slovensku. Prvé komplexnejšie údaje z územia Kysúc sa začali objavovať v päťdesiatych rokoch minulého storočia po nastúpení RNDr. Andreja Štollmanna do Krajského (Považského) múzea v Žiline. Určitou mierou prispel s poznaniu prírody Kysúc aj XIII. Tábor ochrancov prírody, ktorý sa konal v roku 1973 vo Vychylovke, počas ktorého odborníci na viaceré skupiny živočíchov upozornili na pozoruhodné a neočakávané výskyty viacerých druhov chránených a ohrozených živočíchov. Až vznikom Správy CHKO Kysuce v roku 1984 a činnosťou jej zoológov sa začalo obdobie systematického zoologického poznávania územia. V týchto dobách o orlovi skalnom z kompetenčného územia S CHKO Kysuce a ale aj celých Kysúc neexistujú žiadne údaje. Je nepochybné, že v 19. storočí sa tu orol skalný vyskytoval, ale bol vyhubený, podobne ako aj v iných častiach západnej a strednej Európy. Je predpoklad, že ešte koncom 19. storočia hniezdil na slovenskej strane Moravsko-sliezskych Beskýd. V roku 1850 bolo nájdené hniezdo na svahu Travného, kde hniezdili na jedli viacero rokov. Hniezdenie orlov skalných na moravskej strane pohoria v roku 1889 napr. na Lysej hore udáva Rzehak. Údaje o hniezdení orlov z rokov 1850 a 1852 sú aj z Morávky, ktorá priamo susedí s hranicou Slovenska v oblasti Malého Polomu. Posledný smutný údaj o hniezdení orlov skalných z celej ČR je z Lysej Hory z roku 1893, kedy mláďa na hniezde na jedli uhynulo po odstrele rodičovského páru. Rok predtým pravdepodobne orly hniezdili na tej istej jedli, kedy im bolo vybraté vajco (Rzehak in Hudec a spol., 1966). Prakticky všetky literárne doložené prípady hniezdení orlov skalných z tohto obdobia uvádzajú vybratie znášky, alebo mláďaťa a zastrelenie rodičov. Na slovenskej strane to nebolo o nič lepšie. Ako príklad uvediem smutne slávneho terchovského lesníka Fuchsa, ktorý na začiatku minulého storočia počas svojho 35-ročného účinkovania vo Vrátnej doline, ulovil 28 starých orlov skalných čiastočne priamo na hniezde, vo väčšej miere v železách. Bol prekvapený, že napriek opakovanému likvidovaniu starých aj mladých orlov sa na hniezdiskách objavovali nové vtáky. Toto sú príklady ako boli vo všeobecnosti dravé vtáky a šelmy v týchto obdobiach legálne prenasledované. Výsledkom je úplné vyhynutie orlov a veľkých šeliem na väčšine území štátov západnej a strednej Európy.

Prvé relevantné údaje z nášho kompetečného územia (tu patrí aj územie celého okresu Čadca a Kysuckého nového mesta, okrem samotného územia CHKO Kysuce) sú z Javorníkov, kedy mi priateľ, lesník Ivan Gajdošík hlásil, že 19.6.2007 našiel chvostové pero z adultného orla skalného (presnejšie lokalizácie nebudem udávať z dôvodu ochrany hniezdísk pred rušením). Na základe ďalších pozorovaní a poznania hniezdnej biológie orlov, predpokladám, že už v tomto období na lokalite hniezdili.

Prvé doložené hniezdenie iného páru v javorníckej časti CHKO Kysuce som zistil až v roku 2016. Je potešitelné, že tento pár každoročne vyvádza mláďa. Je zrejmé, že tento pár tu hniezdil už skôr, podľa informácií miestneho lesníka Hulína st., pozoroval s lesníkom Jánom Vakulom orla skalného na kadáveri už cca 5 rokov pred ich mojim zistením v r. 2011. V roku 2011 mi toto hniezdisko ukázala „Cecilka“ (rádiotelemetricky označená), vypustená orlica na Morave v rámci projektu „Návrat orla skalného do ČR“. Vtedy som si myslel, že tam ide zahniezdiť, ona tam však ako mladá samica v štvrtom roku života, bola na návšteve už existujúceho páru orlov. Toto som však v tom čase netušil. Cecilka sa presunula do Strážovských vrchov, kde so svojim partnerom (adultným samcom) zahniezdili, tak som tej lokalite v Javorníkoch nevenoval ďalšiu pozornosť.

Prvé zistené hniezdenie na Kysuciach v okrese Čadca fotograficky zdokumentoval Jaroslav Velička v roku 2013. Martin Špilák a Monika Haverlová pozorovali 20.10.2013 v Kysuckých Beskydách adultný pár orlov skalných s jedným vylietaným mláďaťom. Z najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o totožný pár orlov. Odvtedy je pár pravidelne monitorovaný a v roku 2016 vyviedol dve mláďatá bez zásahu človeka, čo je na Slovensku veľká rarita.

Je potrebné pripomenúť, že v roku 2004 bol v ČR schválený projekt „Znovuzaložení populace orla skalního (Aquila chrysaetos) v Moravskoslezských Beskydech“, na ktorom spolupracovala aj ŠOP SR, Správa CHKO Kysuce a viaceré NGO. V rámci tohto projektu a nasledujúcich bolo od roku 2006 do súčasnosti vypustených do 30 mláďat orlov skalných na území severnej Moravy vo Veřovických a  Oderských vrchoch. V roku 2010 bolo zistené prvé hniezdenie Dávida a Filomény v Oderských Vrchoch. Práve v tomto období sme zisťovali prvé hniezdne výskyty aj z nášho územia. Nechcem sa podrobnejšie rozpisovať o tomto procese, ale myslím si, že vypúšťanie orlov na Morave pomohlo pri obsadzovaní voľných habitatov aj na Kysuciach.

Myslíš si, že najintenzívnejšia ťažba dreva, ktorá prebehla na Kysuciach pred 10-timi rokmi, mala nejaký vplyv na hniezdenie orla skalného?

Treba povedať, že je to už viac ako 10 rokov, vetrová kalamita v roku 2004 zasiahla aj územie Kysúc, aj keď nie v takej miere ako Vysoké a Nízke Tatry. Na horných Kysuciach prevládali smrekové rovnoveké monokultúry, ktoré sú z pohľadu stability a odolnosti voči biotickým a abiotickým faktorom veľmi nepriaznivé. Odchodom smrekových porastov na veľkých plochách sa zmenili zásadným spôsobom podmienky pre veľké množstvo organizmov. Čo sa týka orla skalného, ktorý potrebuje aj otvorené plochy, kde loví potravu, sa podmienky určite podstatne zlepšili, nehovoriac o tom, že sa zvýšili početnosti zveri, čo je pre orla veľmi priaznivé. Ochrana veľkých šeliem, predovšetkým vlka, ktorého početnosť sa zdá, že je v posledných rokoch stabilizovaná, má tiež pozitívny vplyv . Vlk má nezastupiteľnú funkciu v karpatských lesoch. Na zbytky koristi, ktoré po sebe zanecháva aktívnym lovom je viazaných množstvo ďalších druhov vrátane orlov skalných. Predovšetkým v zimnom období orly skalné využívajú „vlčiu“ službu a podstatne ľahšie prežijú aj najtvrdšie klimatické podmienky bez toho, že by boli nútené opustiť svoje domovské okrsky.

Aká je situácia dnes? Koľko orlích párov žije v územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce a koľko z nich úspešne hniezdi tento rok?

V súčasnosti v územnej kompetencii Správy CHKO Kysuce máme zistených 8 párov orlov skalných (sú tu započítané páry, ktorých domovský okrsok je na hraniciach s ČR alebo PL), u ktorých sme pri štyroch pároch zistili hniezdenie. Celkovo vyleteli 2 mláďatá, obe v západnej (javorníckej) časti CHKO Kysuce. Jeden pár orlov neúspešne hniezdil v okrese Čadca pravdepodobne z dôvodu vyrušovania počas sedenia na znáške zvedavými ľuďmi, alebo fotografmi. Málokto si uvedomuje, že počas hniezdenia sú orly mimoriadne citlivé na vyrušovanie. Orlica znáša znášku už v marci, kedy bývajú často aj mínusové teploty. Stačí jedno vyrušenie orlice na hniezde a znáška je zachladená. Druhý pár taktiež hniezdil v okrese Čadca, kde dôvod neúspešného hniezdenia sa nám nepodarilo zistiť, ale príčinou mohli byť náhodné ťažby suchých stromov.

Pri ďalšom páre, ktorý je známy od roku 2015 a má hniezdny okrsok v okrese Kysucké Nové Mesto, bolo tento rok pozorované stavanie existujúceho základu hniezda. Tento rok je samec už celý tmavý (pravdepodobne je v šiestom roku života), samica dvoj-troj ročná s bielymi poliami naspodu krídiel a chvoste (tretí-štvrtý rok života). Tento rok pár ešte nehniezdil. Uvidíme aká bude budúcoročná hniezdna sezóna.

Ďalší mladý orlí pár, ktorý sme zistili v roku 2016 má svoj domovský okrsok na hranici s Poľskom. Zaujímavé je že samica má poľský krúžok a pochádza z Pienin, označená bola v roku 2012 ako mláďa na hniezde poľským „skalačiarom“ Mariánom Stojom. Tento rok pre nedostatok času sledovať tento pár, nemáme dostatok informácií či hniezdili, alebo nie.

Nový mladý pár je tento rok potvrdený z fotopascí a pozorovaní poľovníka p. Jaroša z Moravsko-sliezskych Beskýd. Vzhľadom na to, že samec je ešte pravdepodobne pohlavne nedospelý  (2-3 rok života), nepredpokladám ich hniezdenie tento rok. Samica je označená slovenským modrým odčítacím krúžkom. Je veľmi pravdepodobné, že sa nám ho v budúcnosti podarí prečítať a zistiť odkiaľ pochádza.

Spomeniem ešte jeden pár z južnej časti Javorníkov, ktorého domovský okrsok zasahuje na naše územie. Podľa informácie zoológa Vaška Tomášeka z CHKO Beskydy (ČR) orly si na českej strane stavali hniezdo. Jeden z páru, pravdepodobne samica má tiež slovenský modrý odčítací krúžok.

Ako to vidíš do budúcna, čo by sa malo zmeniť tak, aby sa situácia v lesoch zlepšila a nielen pre orla skalného?

Odpoveď je z môjho pohľadu veľmi jednoduchá ale o to náročnejšia na realizáciu. Zvýšenie bez zásahových zón zo súčasných 0,93 % aspoň na 5 % územia Kysúc. Ponechanie starých lesných porastov na ktoré sú viazané nielen orly skalné, ale stovky ďalších chránených a ohrozených druhov živočíchov a samozrejme, rastlín, húb atď. Udržanie štruktúry krajiny, prírode blízkym hospodárením. Vymožiteľnosť práva a dodržiavanie zákonov. Na Kysuciach si každý môže robiť „čo chce“, bez významnejšieho postihu, alebo s dopredu vykalkulovaným postihom. Zastavenie výstavby „čiernych“ stavieb a nelegálnych skládok. Povoľovanie stavieb na miestach, ktoré sú nezlúčiteľné nielen s ochranou prírody, ale aj s urbanistickými princípmi, ochranou vôd, pôdy atď. Zastavenie erózie predovšetkým na lesnom pôdnom fonde, kde systém približovacích liniek a zvážnic dokonale odvodňuje krajinu, spôsobuje povodne, zrýchľuje vysychanie krajiny atď. Zastavenie devastácie riečnych ekosystémov ich nezmyselnými reguláciami a likvidáciou brehových porastov. Učebnicový príklad ako nemá vyzerať regulácia toku je napríklad v obci Nová Bystrica a Oščadnica. Žiaľ všetky boli realizované v posledných rokoch so schválením kompetentných orgánov.

A na záver, čo si osobne želáš do budúcnosti pre orla i ochranu prírody?

Orlom menej nechránených elektrických vedení, viacej starých lesných porastov a viac pokojných miest pre hniezdenie. Ochrana prírody nie je ani tak o inštitúciách, ale predovšetkým o uvedomení ľudí, že ochrana prírody a životného prostredia má rozhodujúci význam pre budúcnosť ľudstva. Chce to ale veľmi veľa a to zmenu životného štýlu každého z nás, znižovať spotrebu, plytvanie zdrojmi atď. Verím, že k tomu dôjde, lebo ak chceme na tejto planéte prežiť, musí k tomu dôjsť, len aby to nebolo neskoro…

Text: Peter Drengubiak & Ján Korňan