Pokrut jesenný – Spiranthes spiralis je druh orchidey o ktorej sme už v minulosti písali. Jeho jediná lokalita výskytu v rámci územnej pôsobnosti S-CHKO Kysuce je každoročne, v čase kvitnutia pod drobnohľadom, za účelom monitoringu. Pokrut je kriticky ohrozený druh z čeľade vstavačovité, je taktiež chránený dohovorom CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich rastlín a živočíchov). Spoločenská hodnota druhu podľa aktuálne platnej vyhlášky NR SR č. 170/2021 Z. z. predstavuje 500 € / kus. Vzácnosť druhu smerom na západ od nás rastie. Tak napr. v Holandsku majú v súčasnosti len 2 lokality výskytu druhu z celkových 40-tich známych v minulosti.

Holanďania tiež počas 24 rokov trvajúceho monitoringu, pri ktorom sa zamerali na frekvenciu kvitnutia druhu zistili, že pre pokrut je charakteristická výrazná premenlivosť v počte kvitnúcich rastlín. Podiel kvitnúcich rastlín sa pohyboval od 0 (žiadna kvitnúca rastlina) až po 100 (kvitli všetky rastliny).

U nás, počas niekoľkoročného monitoringu bolo zistených v minulosti do 6 kvitnúcich jedincov. Vlani sme mali historicky najväčšiu početnosť druhu (10 ex) a to aj vzhľadom k tomu, že sa nám podarilo nájsť v blízkosti pôvodnej lokality novú „mikrolokalitu“ s výskytom pokrutu.

Mnoho faktorov ovplyvňuje populáciu pokrutu jesenného. Od manažmentu (kosenie, pasenie, kombinácia oboch), načasovanie manažmentu, rozloženie a intenzita zrážok počas roka, výskyt symbiotických húb – zistilo sa, že rastlina môže byť v symbióze s najmenej 9-timi druhmi húb…

Tohoročná „návšteva“ pokrutu bola pre nás veľkým prekvapením. Pred príchodom na lokalitu sme nič neočakávali. Minulý rok ich síce kvitlo 10, ale predtým sme až 7 rokov nenašli žiadne kvitnúce jedince. Pasienok bol krásne prepasený, skoro tak ako minulý rok a tak sme plní zvedavosti zrýchlili krok… Zhruba 2 a ½ hodiny strávených hľadaním, sme napočítali 22 kvitnúcich rastlín pokrutu jesenného… tak toto sú tie momenty, ktoré majú významný podiel na psychohygiene ľudí, so záujmom o ochranu prírody.

Text a foto: Peter Drengubiak