Bolo to v rokoch 2007 – 2008. Končilo moje „zahrievacie kolo“ na Správe CHKO Kysuce. Prvým rokom vo funkcii krajinára (mal som na starosti stanoviská k výstavbe) a to zrovna v období, kedy v Oščadnici nastal stavebný boom s pridruženou ilegálnou výstavbou prevažne rekreačných objektov. Tejto situácii sekundoval veľkolepý plán zrealizovať na svahu  Dedovej mega projekt lyžiarskeho strediska.  Zároveň bolo v tomto čase zahájené „kobercové bombardovanie“ Štátnej ochrany prírody SR, nie však zo strany nejakého zahraničného agresora, ale zo strany štátu. Temné časy… (TU). Ak to zhrniem, tak prvý rok bol pre mňa v práci, ako nováčika v ŠOPe, „krst ohňom“. Toľko na úvod vo vzťahu k aktuálnym výsledkom volieb. V tom období vládol R. Fico a v nedeľu sme sa dozvedeli, že ten istý R. Fico má opäť zostaviť vládu…

Vrátim sa k lesu, ten je v tomto príbehu podstatou. Niekde som čítal, že nie je dôležité aký máte cieľ, ale skôr s kým zdieľate cestu k jeho dosiahnutiu. Kto je ten čo vás posunie v čase, keď nad dosiahnutím svojho cieľa začnete pochybovať. Ten kto vás podporí  vo chvíľach, keď vás život „zomelie“, keď prídete napr. o také hodnoty, ako je život rodičov.

Cesty k ochrane prírody sú rôzne. Hodiny a dni strávené  v lesoch, kde čas pri mapovaní prevýšil akúkoľvek inú hodnotu bytia. Práve poznanie bolo tým spúšťačom. Neviem to popísať ako básnik i keď by som rád. Bol to snáď dotyk s minulosťou, ktorý človek súčasnosti nestihol svojím dotykom „spáliť“. Jedľovo-bukové lesy ako sídla pestrej palety evolučných prejavov, ale tiež „kultúrneho charakteru“- zvuky, farby, chute, vône, scenérie…

Táto „evolučná kultúra“ spoznávaná a spoznaná spolu s niektorými našimi priateľmi z CHKO Strážovské vrchy, Hnutí DUHA (ČR) a ostatnými pozorovateľmi života, ktorí svoje pozorovania zaznamenali, bola zásadná pre naše rozhodnutie. Informácie a vedomosti hýbu svetom (bol by som rád, keby tu boli len tie seriózne). Šelmy, sovy, dutinové hniezdiče, lokálne vzácne spevavce, obojživelníky, bezstavovce, orchidey, machy, huby…spoločenstvá viazané a prepletené s  úžasnými kulisami jedľo-bučín. Starých jedľo-bučín s mŕtvym drevom, s prameniskami, s disturbanciami bez spracovania a s ozajstnou atmosférou lesa.

Jedna vec je tešiť sa zo spleti lesného života z polohy zoológa či botanika. Vec druhá je dohodnúť sa s vlastníkmi a užívateľmi o ochrane prírody. Ako sa dalo predpokladať cesta nebola ľahká a bez prekážok, práve naopak. Nakoniec však napäté a na rokovania ťažké obdobie vystriedal konsenzus a náznak budúcej spolupráce.

Spolupráca je v ochrane prírody alfou i omegou. Patrí sa poďakovať. V prvom rade Zuzane Václavovej, ktorá vidí ochranu prírody podobne ako ja. Zanietenej kolegyni, ktorá je „spolupáchateľom“ myšlienky ochrany hodnotných lesov v CHKO Kysuce. Vďaka patrí Jurajovi Lepiešovi a Jánovi Korňanovi, ktorí podporili našu snahu odborne a tiež na jednotlivých rokovaniach. Beňadik Machciník vďaka, bolo mi potešením (na to prvé rokovanie v živote nezabudnem). Pozdravy a vďaku tiež posielam za hranice do ČR a to predovšetkým Michalovi Bojdovi, ako dlhoročnému kolegovi, ktorý nikdy nepovedal nie, pokiaľ som ho požiadal o pomoc a spoluprácu. Hnutí DUHA (ČR) má niečo, čo im závidím. Nadšených ochrancov prírody, ktorých netreba do ničoho nútiť. Výskytové dáta vzácnych a chránených druhov, aj to je ich príspevok k dielu. Vďaka patrí samozrejme aj na opačnú stranu rokovacieho stola, lebo bez súhlasu vlastníkov a užívateľov cesta nikam nevedie. Tiež ďakujeme ich predkom, že lesy ktoré vlastnili, obhospodarovali citlivo a šetrne. Vďaka všetkým lesníkom a úradníkom, s ktorými sme prišli v tomto procese do styku a boli nám zároveň nápomocní. Vďaka za odborné konzultácie a literatúru, menovite: Ondrejovi Kameniarovi, Martinovi Korňanovi a Samuelovi Pačenovskému.

No a o čo vlastne išlo? Za spolupráce vyššie spomenutých, sa nám podarilo v rámci obnovy programov starostlivosti o les (PSL), zabezpečiť ochranu v podobe bezzásahu v niektorých biologicky hodnotných, jedľovo-bukových lesoch a to na celkovej výmere 228,57 ha.

Text a foto: Peter Drengubiak