Bolo to v rokoch 2007 – 2008. Končilo moje „zahrievacie kolo“ na Správe CHKO Kysuce. Prvým rokom vo funkcii krajinára (mal som na starosti stanoviská k výstavbe) a to zrovna v období, kedy v Oščadnici nastal stavebný boom s pridruženou ilegálnou výstavbou prevažne rekreačných objektov. Tejto situácii sekundoval veľkolepý plán zrealizovať na svahu  Dedovej mega projekt lyžiarskeho strediska…

Vrátim sa k lesu, ten je v tomto príbehu podstatou. Niekde som čítal, že nie je dôležité aký máte cieľ, ale skôr s kým zdieľate cestu k jeho dosiahnutiu. Kto je ten čo vás posunie v čase, keď nad dosiahnutím svojho cieľa začnete pochybovať. Ten kto vás podporí  vo chvíľach, keď vás život „zomelie“, keď prídete napr. o také hodnoty, ako je život rodičov.

Cesty k ochrane prírody sú rôzne. Hodiny a dni strávené  v lesoch, kde čas pri mapovaní prevýšil akúkoľvek inú hodnotu bytia. Práve poznanie bolo tým spúšťačom. Neviem to popísať ako básnik i keď by som rád. Bol to snáď dotyk s minulosťou, ktorý človek súčasnosti nestihol svojím dotykom „spáliť“. Jedľovo-bukové lesy ako sídla pestrej palety evolučných prejavov, ale tiež „kultúrneho charakteru“- zvuky, farby, chute, vône, scenérie…

Táto „evolučná kultúra“ spoznávaná a spoznaná spolu s niektorými našimi priateľmi z CHKO Strážovské vrchy, Hnutí DUHA (ČR) a ostatnými pozorovateľmi života, ktorí svoje pozorovania zaznamenali, bola zásadná pre naše rozhodnutie. Informácie a vedomosti hýbu svetom (bol by som rád, keby tu boli len tie seriózne). Šelmy, sovy, dutinové hniezdiče, lokálne vzácne spevavce, obojživelníky, bezstavovce, orchidey, machy, huby…spoločenstvá viazané a prepletené s  úžasnými kulisami jedľo-bučín. Starých jedľo-bučín s mŕtvym drevom, s prameniskami, s disturbanciami bez spracovania a s ozajstnou atmosférou lesa.

Jedna vec je tešiť sa zo spleti lesného života z polohy zoológa či botanika. Vec druhá je dohodnúť sa s vlastníkmi a užívateľmi o ochrane prírody. Ako sa dalo predpokladať cesta nebola ľahká a bez prekážok, práve naopak. Nakoniec však napäté a na rokovania ťažké obdobie vystriedal konsenzus a náznak budúcej spolupráce.

Spolupráca je v ochrane prírody alfou i omegou. Patrí sa poďakovať. V prvom rade Zuzane Václavovej, ktorá vidí ochranu prírody podobne ako ja. Zanietenej kolegyni, ktorá je „spolupáchateľom“ myšlienky ochrany hodnotných lesov v CHKO Kysuce. Vďaka patrí Jurajovi Lepiešovi a Jánovi Korňanovi, ktorí podporili našu snahu odborne a tiež na jednotlivých rokovaniach. Beňadik Machciník vďaka, bolo mi potešením (na to prvé rokovanie v živote nezabudnem). Pozdravy a vďaku tiež posielam za hranice do ČR a to predovšetkým Michalovi Bojdovi, ako dlhoročnému kolegovi, ktorý nikdy nepovedal nie, pokiaľ som ho požiadal o pomoc a spoluprácu. Hnutí DUHA (ČR) má niečo, čo im závidím. Nadšených ochrancov prírody, ktorých netreba do ničoho nútiť. Výskytové dáta vzácnych a chránených druhov, aj to je ich príspevok k dielu. Vďaka patrí samozrejme aj na opačnú stranu rokovacieho stola, lebo bez súhlasu vlastníkov a užívateľov cesta nikam nevedie. Tiež ďakujeme ich predkom, že lesy ktoré vlastnili, obhospodarovali citlivo a šetrne. Vďaka všetkým lesníkom a úradníkom, s ktorými sme prišli v tomto procese do styku a boli nám zároveň nápomocní. Vďaka za odborné konzultácie a literatúru, menovite: Ondrejovi Kameniarovi, Martinovi Korňanovi a Samuelovi Pačenovskému.

No a o čo vlastne išlo? Za spolupráce vyššie spomenutých, sa nám podarilo v rámci obnovy programov starostlivosti o les (PSL), zabezpečiť ochranu v podobe bezzásahu v niektorých biologicky hodnotných, jedľovo-bukových lesoch a to na celkovej výmere 228,57 ha.

Text a foto: Peter Drengubiak