V severozápadnej časti Slovenska v susedstve s národným parkom Malá Fatra, Chránenými krajinnými oblasťami Horná Orava, Strážovské vrchy a veľkoplošnými chránenými územiami Česka a Poľska, leží Chránená krajinná oblasť Kysuce. Je súčasťou regiónov Kysuce a Horné Považie a tvoria ju dva samostatné celky –  západná beskydská a východná javornícka oblasť. CHKO Kysuce ako časť vonkajších Západných Karpát zasahuje do orografických celkov: Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Moravsko-Sliezske Beskydy, Turzovská vrchovina, Javorníky a Jablunkovské medzihorie. Krajina je tvorená hlavne flyšom, len mimo územia CHKO v katastri Dolnej Marikovej a v okolí obcí Horný a Dolný Vadičov, Lopušné Pažite, Radoľa a Snežnica vystupuje bradlové pásmo. Flyšové pásmo začalo vznikať počas treťohôr.  V znížených okrajových častiach vnútorných Karpát dochádzalo k sedimentácii a striedaniu vrstiev rôznorodého materiálu z ktorého časom vznikli pieskovce, zlepence, ílovce a ílovité bridlice. Konečnú podobu  dalo krajine alpínske vrásnenie. Geomorfologicky je pre územie charakteristický reliéf eróznych brázd, hornatín a vrchovín. Vysočinový podhôľny reliéf sa nachádza len v oblasti Veľkej Rače, ktorá je zároveň najvyšším vrchom v rámci CHKO s výškou 1236 m n. m.. Množstvo potokov hľadajúcich si najľahšiu cestu z kopcov sa stretáva v korytách riek Bystrica, Vychylovka, Čierňanka, Predmieranka, Kysuca, Biela voda a Papradnianka, aby svojím prúdením posilnili najdlhšiu rieku Slovenska – Váh. Klimaticky územie CHKO zrovna nepoteší milovníkov tepla. Nachádzajú sa tu oblasti mierne teplé, veľmi vlhké až chladné. Tie najteplejšie možno očakávať v dolinách, nie však za jesenných inverzií.  Miesta chladné,  kde by ste sa počas výletov mimo leta mali lepšie obliecť, predstavujú vrcholové partie Javorníkov, Beskýd, Kysuckých Beskýd, Kysuckej vrchoviny, Turzovskej vrchoviny a Moravsko-sliezskych Beskýd.

Tak ako mnohé horstvá na Slovensku, tak aj regióny Kysúc a Horného Považia boli v prúde času človekom menené až zmenené do súčasnej podoby. Najvýraznejšie sa do krajiny vpísal život valašskej, horalskej a kopaničiarskej  kolonizácie, kedy si pastva oviec a kôz, neskôr i orná pôda vyžadovali rozsiahle klčovanie a vypaľovanie lesov, čím sa výrazne zmenil pomer lesnej krajiny k nelesnej. V roku 1940 predstavoval pomer lesnej krajiny k nelesnej neuveriteľných 30:69. Okrem zmeny využívania pôdy v prospech poľnohospodárstva tu kolonizácie za sebou zanechali jedinečnosť krajinného obrazu. Typická je mozaika lesov, pasienkov, terasovitých políčok a osád s architektúrou dreveníc roztrúsených po kraji. Aj tento fakt zohral významnú úlohu pri vyhlasovaní CHKO Kysuce. Na celom chránenom území sa nachádza vyše 2400 osád, čo v bývalom Československu nemalo obdobu. K najznámejším a najzachovalejším patria osady Brízgalky, Zrubitá, Michalcovci, Vyšné a Nižné Blatá, Ráztoka, Behno, Modlatín, Lovasovci, Greguši, Pláne, Kelčov – vyšný koniec, Hrubý Buk, Klin atď. Poľnohospodárskou činnosťou človek umožnil prírode nakombinovať botanicky zaujímavé sekundárne spoločenstvá rastlín, čím zvýšil biodiverzitu pôvodne lesnatého územia Kysúc o pasienkové a lúčne druhy rastlín a živočíchov. Ako možno tušiť, dopad ľudskej činnosti na územie nie je len pozitívny. V nedávnej minulosti na rozsiahlych plochách pôvodné bučiny a jedľobučiny, či zmiešané lesy nahradili monokultúrne porasty smrekov. A ako každá monokultúra i tá smreková je nestabilná, čo možno v súčasnosti vidieť hlavne v Beskydskej časti CHKO Kysuce. Stovky hektárov holorubov, obraz mesačnej krajiny, nevyrovnaný vodný režim, rozkolísanosť vodných tokov, strata biodiverzity aj to je žiaľ obraz súčasného lesníctva na Kysuciach a nielen tu. Našťastie ide o jav vratný. Pri nasmerovaní lesného hospodárstva k pôvodnej, alebo skôr potenciálnej vegetácii bučín, jedľo-bučín a zmiešaných lesov môže človek prispieť k obnove všetkého toho, čo mu akosi v hospodárskych lesoch „ušlo spod kontroly“.  Významný negatívny dopad na krajinu a jej biologickú stránku, ale i spoločnosť mali za socializmu realizované meliorácie, rekultivácie a kolektivizácia v poľnohospodárstve. Aktuálne patrí k významnejším negatívam v ochrane prírody rozmach motorkárov a štvorkolkárov, ilegálna výstavba dobre zabezpečených investorov a iracionálne čerpanie eurofondov na projekty vážne ohrozujúce prírodu napr. regulácie tokov na lokalitách, kde nie sú potrebné, malé vodné elektrárne s prevahou negatívnych dopadov nad pozitívnymi, výstavba asfaltových dopravných komunikácií na miestach, kde už  cesty existujú, atď.

Aj napriek určitým negatívam ľudskej činnosti v krajine, je v CHKO Kysuce stále čo obdivovať. Zákutia, kde človek hospodáril rozumne, ruka v ruke s prírodnými zákonitosťami, s citom k hodnotám, ktoré nám príroda ponúka, ale i miesta o ktoré človek nejavil záujem, ktoré ním takpovediac zostali nedotknuté. Iniciatíva prírodovedcov zachovať prírodno-kultúrne hodnoty Beskýd a Javorníkov vyvrcholila vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č.68/1984 Zb., kedy bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Kysuce. Vzniklo tak jedno z najväčších veľkoplošne chránených území na Slovensku s rozlohou 65 462 ha. Prirodzené lesné biotopy sú zastúpené hlavne bučinami rôzneho typu, jedľobučinami, sutinovými lesmi lipovo-javorovými, kyslými karpatskými lesmi bukovými s prevahou smreka, prechodne smerujúce k vysokohorským smrekovým lesom a jedľovými až jedľosmrekovými lesmi. Jelšové luhy a krovité vŕby sú charakteristické pre stanovištia s vyšším podielom vody v substráte. Z nelesných biotopov majú veľké zastúpenie lúky a pasienky rôzneho typu, slatiniská, rašeliniská, penovcové prameniská, vodné plochy a vzácne rastlinné spoločenstvá na bralách. K najznámejším prvkom anorganického pôvodu patria kamenné gule na Milošovej a Klokočovskom skálí, prirodzený výver ropy – ropný prameň v Korni, Vychylovské prahy na toku Vychylovka, kamenné more – Vychylovské skálie,  jaskyne Malá a Veľká skalná diera v NPR Veľká Rača, skalná stena – Kaniakova skala. Najhodnotejšie maloplošné chránené územia (MCHÚ) boli zahrnuté medzi národné prírodné rezervácie (NPR), prírodné rezervácie (PR), prírodné pamiatky (PP) a chránené areály (CHA). V javorníckej časti sú to: NPR Veľký Javorník, Malý Polom, PR Čertov, Hričovec, Polková, Klokočovské skálie a Veľký Polom, PP Korňanský ropný prameň. V beskydskej časti sú to: NPR Veľká Rača, PR Čierna Lutiša, Zajačkova lúka, Javorinka, Klubinský potok, PP Vychylovské prahy, Vychylovské skálie, CHA Chmúra. MCHÚ mimo CHKO Kysuce sú: PR Ľadonhora, PP Bukovský prameň, Vojtovský prameň, Ochodnický prameň, Veľké Ostré a Megoňky.

Okrem uvedených maloplošných chránených území sa v CHKO Kysuce nachádzajú i územia siete NATURA 2000, ktorá by mala zabezpečovať ochranu biologicky vzácnych častí krajiny v rámci krajín EÚ. Celkovo ich je v pôsobnosti CHKO Kysuce 25. Kysucké Beskydy, Javornícky hrebeň, Čertov, Klokočovské rašeliniská, Chmúra, Bystrické sihly, Papradnianka, Príslop, Petrovička, Predmieranka, Malý Polom, Olešnianské rašeliniská, Starobystrické penovcové prameniská, Ráztocké penovcové pramenisko, atď.

Autor: Peter Drengubiak