Či už preferujete intenzívne turistické zážitky, noc pod širákom, alebo máte radi pohodlie, kultúru a krátke výlety do prírody, rozhodne neváhajte a ochutnajte svet Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Čo by ste si nemali nechať újsť? Určite sa oplatí vidieť kamenné útvary s guľovitou odlučnosťou. Na území CHKO Kysuce je v súčasnosti  17 lokalít s výskytom minimálne 1 kamennej gule.  Najznámejšie sa nachádzajú na Milošovej (prírodná pamiatka Megoňky), alebo v Klokočove (prírodná rezervácia Klokočovské skálie). Horninový materiál, ktorý tvorí telesá gúľ je pieskovec s veľkostne pestrou zrnitosťou a vekom 30 – 40 mil. rokov. Doposiaľ boli zmapované gule s priemerom približne od 30 do 260 cm. Aj napriek snahe geológov rozlúštiť záhadu ich vzniku, zatiaľ sa nepodarilo toto tajomstvo odhaliť.  Niektoré literárne pramene udávajú, že kysucké Megoňky sú nielen slovenskou, európskou, ale i svetovou raritou.

Ďalšia, minimálne európska jedinečnosť patrí obci Korňa, kde sa pri osade Muchovci nachádza prírodná pamiatka Korňanský ropný prameň. Na tomto mieste z pôdy prirodzene vyviera ropa súčasne  s plynom – metán. Ide o parafinickú ropu s nízkym obsahom síry, ktorú v minulosti ľudia údajne používali na svietenie a konzerváciu drevených stavieb. Ropa má vysoký obsah olejov, málo aromatických uhľovodíkov a asfalticko-smolných látok. V období približne od roku 1900 až do roku 1921 sa v blízkom okolí v malých množstvách i priemyselne ťažila. Obnovenie jej ťažby by v súčasnosti bolo však nerentabilné. Zaujímavé sú informácie o objavení prameňa a jeho využití v minulosti. Ropný prameň bol podľa povesti objavený pytliakom Žúborom, ktorý do neho zapadol pri prenasledovaní lesnej zvery. Písomný doklad z roku 1624 hovorí o tom, že „za Turzovkou v lesoch vyviera čierna voda, ktorú chodia piť v noci čerti z okolitých hustých lesov“.

V roku 1974 bol založený vo Vychylovke skanzen – Múzeum kysuckej dediny.  Jeho vznik je spojený s výstavbou vodnej nádrže Nová Bystrica. Výstavba nepríjemne zasiahla do života ľudí žijúcich v dedinách s rozptýlenou sídelnou štruktúrou Riečnica a Harvelka. Z dôvodu ochrany vodného zdroja sa museli obyvatelia obcí vysťahovať a ich obydlia mali byť asanované. Mnoho stavieb však bolo našťastie zachránených a skončilo práve v expozícii Múzea kysuckej dediny. Osud k samotným obyvateľom Riečnice a Harvelky nebol až tak zhovievavý. Mnohí z nich sa museli nedobrovoľne presťahovať z prírodného prostredia hôr do mestského prostredia panelákov, čo ich hlboko ranilo. Jedinou stavbou ktorá zostala vo vysťahovanom území Riečnice a Harvelky je riečnický kostol. Ten mal byť tiež asanovaný a len vďaka iniciatíve Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Čadci sa tak nestalo.

Jednou z najdlhších lesných železníc na Slovensku bola v minulosti Kysucko-oravská lesná železnica s celkovou dĺžkou dopravnej siete 110 km. Stavební inžinieri pri projektovaní lesnej železnice narazili na problém v podobe prekonania nadmorskej výšky na krátkom úseku medzi dolinou Chmúra a sedlom Beskyd. Terénne dispozície neumožňovali využiť systém serpentín. S problémom si inžinieri poradili pomocou úvraťového systému. Súčasťou expozície Múzea kysuckej dediny je zachovalá časť tejto železnice, na ktorej premáva vláčik. Takto môžete pri návšteve skanzenu zažiť cestu úvraťovou železnicou priamo na vlastnej koži a pritom si vychutnávať scenérie prírody a architektúry kysuckého regiónu.  V blízkej budúcnosti bude dokončená rekonštrukcia časti poškodenej lesnej železnice a obnoví sa tak historické prepojenie Kysúc a Oravy, čo určite pridá na atraktivite technickej pamiatky.

Po návšteve Múzea kysuckej dediny sa zastavte pri podhorskej rieke Vychylovka. Jej členité dno s kaskádami a prahmi je vyhlásené za prírodnú pamiatku. Na jar po topení snehu a po intenzívnejších dažďoch je koryto toku dostatočne zavodnené a prírodné divadlo prúdiacej vody kliesniacej si cestu cez prahy je naozaj silný zážitok.

K architektonickým zaujímavostiam Kysúc určite patrí aj prvý slovenský orloj, ktorý nájdete na námestí v obci Stará Bystrica. Stavba predstavuje sochu sediacej Madony a rozsahom je to najväčšia drevená socha na Slovensku. Na stavbe sa podieľali  umelci a remeselníci zo Slovenska i Čiech.

Najvhodnejšími východiskovými miestami pre turistiku a spoznávanie územia v beskydskej časti CHKO Kysuce sú obce Oščadnica, Stará a Nová Bystrica, Vychylovka a Lutiše. V javorníckej časti sú to obce Čadca, Turzovka, Makov, Horná Mariková, Lazy pod Makytou, Štiavnik či Papradno. Najviac navštevované a na výhľady bohaté sú turistické trasy javorníckym a beskydským hrebeňom, ktoré sú prístupné i pre cykloturistov a bežkárov. Oplatí sa navštíviť i vedľajšie turistické chodníky javorníckeho hrebeňa s výhľadmi na členitú krajinu javorníkov s osadami dreveníc. Menej navštevovaná, ale nemenej krásna je turistická trasa hrebeňom Kysuckej vrchoviny s výhľadmi na NP Malá Fatra i okolité osady obce Terchová.

Autor: Peter Drengubiak